Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       13. december 2001 Nemecko: zahranično-politický obor a ekonomický trpaslík? Ján Šalgovič, Mníchov Kedysi, keď ešte v Moskve panoval Leonid Iľjič Brežnev, v Bielom dome rozhodoval Ronald Reagan, v Paríži trónil Francois Miterrand a v Londýne vládla Margaret Thatcherová, platilo pre Západné Nemecké označenie "zahranično-politický trpaslík a ekonomický obor". Helmut Kohl (a jeho predchodcovia na kancelárskom poste) si plnými dúškami užívali hospodárskej slobody: nemecké podniky vyrábali vysokokvalitné výrobky, ktoré predávali za drahý peniaz v krajinách Európskeho spoločenstva a v Spojených štátoch. Postupom času sa Nemecko stalo ekonomickou veľmocou. Amerika sa spolu s Veľkou Britániou a Francúzskom starala o riešenie problémov na studenovojnovom diplomatickom parkete. Nemecko si plnými dúškami užívalo obmedzenú zahranično-poltickú suverenitu. To však Bonnu vôbec nevadilo: Mohol sa sústrediť na zvyšovanie blahobytu občanov; bezpečnostný dáždnik nad ním rozprestreli Spojené štáty a spolu s nimi ďalšie západné mocnosti. Po roku 1990 sa zahranično-politická situácia zmenila. Helmut Kohl sa po znovuzjednotení usiloval znormalizovať postavenie Nemecka na diplomatickom poli. Gerhard Schröder už iba dokončil začaté dielo: Berlín je dnes plnoprávnym hráčom v globálnom politickom orchestri. V protiteroristickej aliancii sa síce nachádza tesne za Spojenými štátmi ako neotrasiteľným leadrom, stojí však s vypnutou hruďou na rovnakej úrovni ako - povedzme - Francúzsko. Nemecko už nie je zahranično-politickým trpaslíkom. Situácia sa po znovuzjednotení otočila o 180 stupňov takisto v ekonomickej oblasti. Tu sa, pravda, Nemecko nemôže pochváliť pozitívnym vývinom. Skôr naopak. Takmer všetci berlínski politici majú strach pred vskutku trhovými reformami. Nečudo, že kedysi vzorové sociálne trhové hospodárstvo sa medzičasom stalo odstrašujúcim príkladom, kam až môže viesť prehnaná sociálna politika, zadúšajúca dynamiku trhového mechanizmu. Výsledok? Každý desiaty práceschopný človek je nezamestnaný a Nemecko je najpomalšie rastúcou ekonomikou v Európskej únii. Čiže: Berlín už nie je ekonomický obor. Inak povedané: V poslednom čase sme svedkami zaujímavého úkazu - z Nemecka sa stáva zahranično-politický obor a ekonomický trpaslík. Berlínski politici sú síce v stave postaviť sa do čela protiteroristickej aliancie; v hospodárskej sfére však zlyhávajú na plnej čiare - trhovo orientované reformy realizujú iba náznakovo, majúc strach pred silnou odborárskou lobby a inými záujmovými skupinami. Nemeckí predstavitelia sa musia spamätať. Musia si spomenúť na korene povojnového ekonomického zázraku: na skutočnosť, že jeho žriedlom bolo heslo: "Toľko trhu, koľko je len možné; toľko štátu, koľko je nevyhnutne potrebné". Na pozore sa musí mať aj sociálno-demokratický kancelár. Gerhard Schröder kráča podľa náhľadu čoraz väčšieho počtu mienkotvorných komentátorov v šľapajách Georga Busha seniora. Aj tento bol zahranično-politickým šampiónom. Vyhral vojnu v Perzskom zálive. Prezidentské voľby však prehral v roku 1991 na domácom, na ekonomickom poli. Vyzývateľ Bill Clinton dokázal presvedčiť občanov-voličov, že im zabezpečí prácu, že budú mať lepší zárobok a že budú požívať vyšší blahobyt. Kancelár Schröder má šťastie, že hlavná opozičná strana CDU sa nachádza v dezolátnom stave. A že všeobecné parlamentné voľby sa konajú až na budúci rok v septembri. Pokiaľ sa kresťanskí politici nedohodnú na kancelárskom vyzývateľovi, dovtedy má Gerhard Schröder čas na vylepšenie ekonomickej situácie v Nemecku. Súčasné uštipačné poznámky o Nemecku ako zahranično-politickom obrovi a ekonomickom trpaslíkovi takisto neprispievajú k jeho renomé.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...