Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       14. december 2001 EÚ: Kedy príde Dedo Mráz? Jaroslav Rozsíval V belgickom Laekene sa dnes začal koncoročný summit Európskej únie a predstavitelia 15 členských štátov na ňom čelia nezvyčajne širokému programu: Jedným z bodov rokovania bude aj voľba predsedu tzv. Konventu, ktorý sa od budúceho roka bude zaoberať reformou Únie. Zmena bezpečnostnej situácie vo svete poznamenala nielen život občanov v New Yorku, či Washingtone, ale odrazila sa aj na organizácii rôznych medzinárodných stretnutí, vrátane summitov EÚ. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa účastníci víkendového summitu v belgickom Laekene stratili z očí verejnosti: Miestom ich rokovania je kráľovský palác na predmestí Bruselu, obohnaný prekrásnym parkom: Verejnosť tentoraz v podobe maskovaných anarchistov, zhromaždených pred palácom, sa však predsa len postarala o násilné zviditeľnenie konferencie, avšak ani to nezabránilo predstaviteľom európskej 15-ky, aby sa uprostred zasneženej zimnej rozprávky mohli nerušene dohadovať o tom, kto a ako odblokuje signálne znamenie, brániace príchodu dlho očakávaného Deda Mráza s vrecom plným reforiem. Áno, Európska únia stále čaká na urýchlenie reformy svojich vnútorných štruktúr, ktorej realizácia sa po summite v Nice akosi zadrhla. Tým očakávaným Dedom Mrázom by sa mal stať predseda mimoriadneho Konventu EÚ, ktorý by sa mal od marca budúceho roka zaoberať vypracovaním ďalšieho kola reforiem, potrebných pre úspešné rozšírenie európskeho zväzku. Už pred Laekenom sa pritom v bruselskej centrále hovorilo o troch menách: bývalom francúzskom prezidentovi Giscardovi d´Estaingovi, talianskom ex premiérovi Giulianovi Amatovi a holandskom premiérovi Wimovi Kokovi. Najideálnejším kandidátom by však bol podľa mnohých bývalý šéf Európskej komisie Jacques Delors, lenže – tak skúseného európskeho úradníka si zase mnohé členské krajiny, obávajúce sa príliš silnej federalizácie Únie, neželajú. S voľbou očakávaného Deda Mráza súvisí aj otázka mandátu, ktorým by mala jeho rada mudrcov disponovať. Tá sa bude inak skladať z 15-ich zástupcov vlád, 16-ich europoslancov a 30-ich poslancov národných parlamentov. Hovorí analytik európskeho centra pre politiku so sídlom v Bruseli John Palmer: AUDIO: "Môj dojem je ten, že to bude široký mandát, ktorý umožní Konventu zaoberať sa kľúčovými otázkami, na ktoré treba teraz odpovedať, a ktoré predchádzajúce dohody neriešili a ktoré treba riešiť ústavným spôsobom v roku 2004." Konvent by mal do tohto termínu, teda do roku 2004, odovzdať svoje návrhy medzivládnej konferencii EÚ. Popri výbere a voľbe vhodného kandidáta na post predsedu reformného Konventu sa víkendový summit v Laekene zaoberá aj celým radom dôležitých problémov, súvisiacich so zmenenou bezpečnostnou situáciou: Globálny boj proti terorizmu stavia európsku pätnástku pred viacero úloh: Jednou z nich je aj vypracovanie legislatívy pre vydávanie jednotného európskeho zatykača. S týmto návrhom súhlasia najmä Veľká Británia a Španielsko, ktoré čelia už po dlhé roky problému terorizmu, po istom váhaní ho odobril aj taliansky premiér Berlusconi. Otázka protiteroristických opatrení sa stala kontroverznou z hľadiska tých, ktorí ich kritizujú pre čiastočné obmedzovania ľudských práv, na čo upozornil aj predseda Rady Európy Walter Schwimmer. Hovorí analytik európskych vzťahov z londýnskeho Centra pre Európske reformy Steven Everts: AUDIO: "Keď sa zaoberáme týmito opatreniami, musíme špecifikovať, aký zoznam zločinov by spadal pod hlavičku jednotného európskeho zatykača a v tomto procese by bola veľmi nápomocná definícia teroristických činov - na rozdiel od voľnejšej definície terorizmu, ktorá by sa mohla stať predmetom politických interpretácií a debát." Isté rozpaky však vyvolali na úvod summitu rozporuplné vyhlásenia ohľadom vytvorenia samostatnej vojenskej jednotky pre nasadenie v Afganistane: Belgický minister zahraničných vecí Louis Michel oznámil, že EÚ odsúhlasila vytvorenie takejto jednotky s celkovým počtom 4 000 vojakov zo všetkých 15 štátov Únie. Predstavitelia Británie a iných štátov EÚ to však dementovali. Michel zároveň vyhlásil, že jednotka rýchleho nasadenia EÚ, o ktorej sa doteraz viedli diskusie ohľadom využívania zariadení NATO v Turecku, bude operatívna. Okrem toho by sa mal summit zaberať množstvom iných návrhov, ako vytvorením spoločných pohraničných síl, či nových európskych úradov, napríklad pre bezpečnosť potravín, bezpečnosť námornej dopravy, ale aj založením úradu európskeho prokurátora. K otázke, ktorá v poslednom čase zaujíma najmä krajiny prvej skupiny kandidátov na vstup do EU, a síce, či sa v Bruseli rozhodnú prijať všetky kandidujúce štáty naraz, vrátane Rumunska a Bulharska, tak ako to prednedávnom navrhlo Francúzsko, sa dnes vyjadrila predsedníčka Európskeho parlamentu Nicole Fontaineová: AUDIO: :"Európsky parlament ešte neprijal jasné stanovisko, týkajúce sa Rumunska a Bulharska." Znamená to teda, že v otázke rozširovacieho procesu Európska únia ešte stále váha: Prijatie všetkých kandidátov by totiž zjavne spomalilo prijímací proces, ktorému by nepomohol ani túžobne očakávaný Dedo Mráz.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...