Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       20. december 2001 Veľká Británie vyšle do Afganistanu asi 1500 vojakov Anna Šišková Britský minister obrany Geoff Hoon v stredu na pôde parlamentu oznámil, že Veľká Británie vyšle do Afganistanu v rámci „medzinárodných síl bezpečnostnej spolupráce“ (ISAF) asi 1500 vojakov. K rozmiestneniu hlavných síl ISAF by sa malo začať až po 28.decembri. Ich kompetencie však stále nie sú jasné, viac už v príspevku Anny Šiškovej. Veľká Británia je odhodlaná medzinárodným silám bezpečnostnej spolupráce, ktorým chce po istú dobu veliť, poskytnúť približne 1500 vojakov. Formálne to poslancom parlamentu v stredu oznámil minister obrany Geoff Hoon. AUDIO: „Británia medzinárodným silám poskytne približne 1500 vojakov, ich presný počet však bude závisieť na počte vojakov z iných krajín. Je predčasné povedať, koľko ich bude celkovo a z ktorých krajín budú pochádzať, bude ich však od troch do piatich tisíc.“ Bezpečnostné zdroje uvádzajú, že 100 až 200 vojakov britských vojakov bude v Kábule do soboty, keď sa ujme moci dočasná afganská vláda. Presný počet a zloženie medzinárodných síl bezpečnostnej spolupráce bude jasný až po podpísaní vojensko-technickej dohody s dočasnou vládou Hamida Karzaja. Podpísanie takéhoto dohovoru by malo trvať niekoľko dní, ale nie je isté, či k nemu napokon dôjde. Na neúspech, ktorý by dostal Britániu do riadne trápnej situácie, však momentálne radšej nikto nemyslí. Zato kritikov má britské odhodlanie veľa. Hoci Hoon oznámil, čo oznámil, všetkým chýbajú potrebné detaily – ako je presná veľkosť síl, to, kde budú nasadené, aké budú mať kompetencie, koľko krajín sa do nich zapojí, a v neposlednej rade, či budú s nimi Afganci spolupracovať. Všetci sú si totiž vedomí krehkosti kompromisu, na ktorom momentálne afganská „politická“ scéna funguje. Pravicový denník Daily Telegraph v redakčnom komentári vyjadril presvedčenie, že pomoc pre Afganistan by mala závisieť na tom, či budú mať medzinárodné sily dostatočnú autonómiu, a ak im ju tamojšia dočasná vláda odmietne poskytnúť, Británia by podľa Daily Telegraphu nemala jednotky do krajiny vôbec posielať. Ako však naznačil Hoon, Británia sa bude snažiť aby bol mandát schválený podľa článku sedem Charty OSN, ktorý umožňuje v prípade potreby u použitie sily. Britská konzervatívna opozícia chce mať istotu, že jednotky budú v Afganistane vítané a zaujímajú sa o tom, či sú Spojené štáty odhodlané ich podporovať a v prípade potreby aj ochraňovať. Britskí predstavitelia naznačili, že sa chcú s Washingtonom veľmi úzko spolupracovať, hoci Američania nebudú mať v medzinárodných silách zastúpenie. Francúzi a Nemci, ktorí v nich však budú mať podľa očakávania značný počet vojakov však s prepojením medzinárodných síl s americkým velením nesúhlasia. Predovšetkým Nemci chcú, aby boli na nich úplne nezávislé. Za nemeckým nesúhlasom sú obavy z toho, že medzinárodné sily sa napokon môžu stať súčasťou amerických pozemných operácií v Afganistane, čo odmietajú. Popredný člen sociálnych demokratov Gerharda Shroedera uviedol, že Spojené štáty by nemali medzinárodným jednotkám veliť. Naopak britský minister vnútra Jack Straw v liste adresovanom generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi napísal, že jednotky by mali spadať pod americké velenie. Britský pravicový denník Times nemecký postoj odobruje s tým, že udržiavanie mieru a vedenie vojny sú dvomi úplne odlišnými záležitosťami, pričom dodáva, že nejasné rozdiely medzi americkými jednotkami a mierovými silami by mohli priniesť katastrofálne následky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...