Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. december 2001 Európska únia v roku 2001 Gabriel Sedlák Európska únia pokračovala v uplynulom roku v hľadaní vlastnej tváre i v približovaní sa k svojmu rozšíreniu o prvé postkomunistické štáty. Avšak tak ako všetky oblasti ľudskej činnosti, aj agendu európskej pätnástky ovplyvnili septembrové teroristické útoky na americké mestá. Pre takmer každý summit Európskej únie existuje nejaké synonymum. Ten posledný v belgickom Laekene, si bude Európa pamätať hlavne preto, že na ňom pätnástka rozhodla o zvolaní stočlenného Konventu. Jeho úlohou bude najmenej rok premýšľať o tom, ako má fungovať a o čo sa má usilovať únia, ktorej členmi bude 25 či viac krajín. Zvolanie Konventu je ďalším dôkazom toho, že Európa je meniaci sa cieľ, a to nielen pre kandidátske krajiny, ale aj pre samotných členov únie. Z hľadiska kandidátov je potešiteľné, že aj ich zástupcovia sa budú podieľať na diskusii o tom, aké právomoci by mali mať centrálne inštitúcie a aké národné vlády či parlamenty, prípadne jednotlivé regióny. Príprava na túto veľkú debatu ukazuje, že politici dnes už neobhajujú iba národné záujmy, alebo hodnotový rebríček, ale aj svoju predstavu o miere integrovanosti starého kontinentu. Zďaleka nie vždy pritom platí, že napríklad ľavičiar je euronadšenec a naopak. Dobrou ilustráciou je zvolenie bývalého francúzskeho prezidenta Valeryho Giscarda d’Estainga do čela Konventu. Na poznámku, že ide o pravicového politika, reagujú niektorí zástupcovia tejto časti politického spektra s nevôľou zdôrazňujúc, že jeho víziou je federálna Európa. Faktom však zostáva, že istých zovšeobecnení pri vykresľovaní niektorých krajín sa dopustiť možno. Aj pri pohľade na mapu dvanásťčlennej eurozóny, kde bude od januára spoločnou menou euro, je vidieť, že akýmisi vlažnejšími Európanmi sú chýbajúci Briti, Švédi a Dáni, ktorí neradi vidia posilňovanie centrálnych inštitúcií, vedúce k oslabovaniu ich suverenity a formovaniu nejakého federálneho superštátu. Naopak o takom Nemecku ešte stále platí, že je za čo najintegravanejšiu Európu. To isté sa dá povedať o Belgicku, ktoré v uplynulom polroku únii predsedalo. Septembrové útoky na Spojené štáty sa postarali o to, aby sa Belgičania počas svojho predsedníctva nenudili. Ich výsledkom bola nielen zvýšená diplomatická aktivita, ale aj praktické veci. Napríklad schválenie jednotného európskeho zatykača, ktorý je prvým skutočným zjednotením v oblasti trestného práva, by za normálnych okolností trvalo niekoľko rokov. So širokou definíciou trestných činov, spadajúcich pod spoločný zatykač, ktorý by mal byť jedným z kľúčových nástrojov boja proti terorizmu, súhlasilo po niekoľkých týždňoch odporu aj Taliansko. Na rozdiel od Belgicka, ktorému 11. september tak trocha poprehadzoval priority, zohľadnilo Španielsko, preberajúce po Novom roku predsednícku štafetu pätnástky, nové skutočnosti už pri plánovaní svojej agendy. Jednou z priorít Madridu bude prehlbovanie vzťahov s islamskými štátmi, ležiacimi pozdĺž Stredozemného mora. Príčina je jednoduchá: celá oblasť je vnímaná ako zóna potenciálne rastúcej nestability, ktorej problémy majú bezprostredný dopad na Európu. A takéto je vysvetlenie Fidela Sentagortu, pôsobiaceho na španielskej diplomatickej misii v Bruseli. AUDIO: “Po 11. septembri sme pocítili väčšiu potrebu poznať jeden druhého, zlepšiť vzájomné vnímanie, chceme teda spolupracovať aj po tejto stránke, pretože cítime nedostatok pochopenia medzi západným a islamským svetom.“ Táto ambícia Španielska však nemá byť brzdou v uplynulom roku dobre rozbehnutého rozširovacieho procesu únie. Tvrdí to aj šéf španielskej diplomacie Josep Piqué. Jeho krajina teda bude postupovať tak, aby rokovania s desiatimi pokročilými kandidátmi na vstup mohli byť uzavreté na konci budúceho roka a tým sa otvorila cesta pre ich vstup v roku 2004. V tejto súvislosti pripomeňme, že ešte donedávna únia nerobila (aspoň formálne) rozdiely medzi dvanástimi štátmi, s ktorými viedla prístupové rokovania. Na summite v Laekane sa to zmenilo, keď pätnástka vymenovala desať krajín, ktoré majú možnosť – teoreticky dokonca naraz - stať sa novými členmi pri najbližšom rozširovaní. Z hry vypadli Rumunsko a Bulharsko. Zato Slovensko, ktoré s nimi začínalo vyjednávania o vstupe, využilo šancu a dobehlo pôvodne prvú skupinu, v ktorej sú jeho susedia z Višegrádskej skupiny. Európsky komisár pre rozšírenie Guenter Verheugen pred časom pripustil, že prijímanie desiatich štátov naraz môže vyzerať dramaticky, celá táto desiatka však – ako zdôraznil - predstavuje „iba“ 75 miliónov ľudí. Veď samotné Verheugenovo rodné Nemecko má ešte viac obyvateľov. Únia v uplynulom roku rozlúskla nejeden tvrdý oriešok, napríklad požiadavku na zavedenie dočasného obmedzenia zamestnávania občanov vstupujúcich štátov. Členské krajiny sa dohodli na zavedení päťročného prechodného obdobia s možnosťou jednak po prvých dvoch rokoch revidovať toto rozhodnutie, ale aj predĺžiť ho o ďalšie dva roky, tak ako si to želali Nemecko a Rakúsko. V pozadí tejto požiadavky videli experti v podstate nepodložené obavy nemeckých a rakúskych voličov. Na voličské nálady upozorňujú odborníci aj v súvislosti s otázkou solidarity súčasných členov únie s novými partnermi, ktorí na tom budú vo väčšine prípadov ekonomicky horšie. Niektorí preto varujú, že pre voličov v únii, ktorých mienka je pre politikov často rozhodujúca, nebude veľmi príťažlivá predstava rozdelenia sa s chudobnými príbuznými. Napriek všetkému sa však zdá, že proces rozšírenia dnes už nie je možné zastaviť. Dokonca aj rok 2004 ako rozširovací pomaly prestáva byť iba vidinou. A i keď šéf španielskej diplomacie Piqué upozornil na možné dodatočné komplikácie v podobe volieb v niektorých členských krajinách únie, väčším nebezpečenstvom ako ich výsledky môže byť napríklad pre Slovensko povolebný proces vo vlastnej krajine.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...