|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
5. január 2002
|
Prvý januárový týždeň v Nemecku nie je len v znamení štartu eura
|
Ján Šalgovič
|
Koniec marky a uvedenie eura do ozajstného platobného života medzi obyvateľstvom bolo dominantnou témou prvých dní nového roku. V bankách stáli rady eurachtivých občanov až po ulicu. Každý si chcel zameniť staré peniaze za nové. Niektorí sa postavili do dlhého radu najmä na pozadí skutočnosti, že až po výšku 30 000 tisíc mariek mohli priniesť do banky staré peniaze a bez identifikovania sa občianskym preukazom dostali ihneď na ruku euro-mince a bankovky. Týmto mohli - ako sa vraví - „preprať“ peniaze, ktoré si buď tajne nasporili a zatajili daňovému úradu, alebo ktoré zarobili na čierno. Ďalšie marky zmizli z obehu počas nákupov v obchodných domoch. Do konca februára je totiž teoreticky možné platiť v supermarketoch markami; pokladníčky pritom vydávajú v jednotej európskej mene. Takisto bankomaty zažili gigantický nápor; každý sa chcel zásobiť dostatočným množstvom novej meny. Celkovo však najväčšia organizovaná výmena peňazí v nemeckej histórii prebehla až na výnimky v pomerne pokojnej atmosfére. Nemci sa znovu ukázali byť prušiackym národom s pragmatickými črtami. Veď aj tí najväčší euro-skeptici sa bez reptania postavili do radu v banke či samoobsluhe - súc si vedomí, že proti zavedeniu eura už veru nič nezmôžu.
Na politickej scéne sme v posledných dňoch boli svedkami pokusu ľavicovo-liberálneho týždenníka Stern zasadiť tvrdý politický úder bavorskému ministerskému predsedovi a možnému vyzývateľovi sociálno-demokratického kancelára v nadchádzajúcich všeobecných parlamentných voľbách. Edmund Stoiber sa ocitol v paľbe obvinení, že jeho strana CSU je až po krk namočená v daňovom škandále. Prostredníctvom svojho straníckeho týždenníka Bayernkurier totiž Kresťansko-sociálna únia vymyslela komplikovaný systém, ako získať financie pre noviny, pre stranu a ako - do tretice - súčasne získať štátne subvencie. Celý model sa pohyboval podľa náhľadu väčšiny právnických odborníkov tesne pred hranicou legálnosti; ako to tiež konštatoval pred rokmi Spolkový snem. Prokuratúra medzičasom vyhlásila, že nevidí dôvod začať vyšetrovacie konanie. Článok časopisu Stern, pravda, splnil svoju úlohu: vrhol obrovský čierny tieň na Edmunda Stoibera. Bavorský premiér sa nachádza vo finálnej fáze zápolenia o post kancelárskeho vyzývateľa v septembrových voľbách. V týchto dňoch by sa malo rozhodnúť, kto si s Gerhardom Schröderom skríži predvolebný politický meč: či Edmund Stoiber alebo predsedkyňa Kresťansko-demokratickej únie Angela Merkelová. Táto sa však mohla zamyslieť nad nasledujúcou skutočnosťou: Prečo je terčom obvinení novín a časopisov, inak opreteky holdujúcich sociálno-demokratickému kancelárovi, práve Stoiber a nie ona? Nie je to náhodou tým, že Stoiber by mal v septembri lepšie reálne šance poraziť Schrödera? Nechcú tieto média - ako sa vraví - „odstreliť“ priveľmi vážneho Schröderovho konkurenta a prinútiť CDU a CSU, aby išli do predvolebného boja s Angelou Merkelovou, ktorá nemá podľa všetkých výskumov verejnej mienky voči súčasnému kancelárovi ani náznak šance?
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|