Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. január 2002 Európska únia a lobizmus Anna Rausová V demokracii majú mať občania prístup ku svojim politickým zástupcom. Čo ak sa k nim niektorí dostanú ľahšie a častejšie než iní? V dnešnej dobe si napríklad veľké firmy a záujmové skupiny najímajú profesionálnych lobistov, aby ich ovplyvnili pri rozhodovaní a prijímaní zákonov. V Bruseli sa o pozornosť poslancov Európskeho parlamentu uchádza asi 10 000 lobistov. Smernice, zákony a pravidlá Európskej únie, pokrývajúce aj oblasti, o ktorých bežný občan uvažuje iba zriedkakedy, predstavujú tisícky strán, doslova hory dokumentov. Jednou zo zdanlivo zanedbateľných regulácií je napríklad stupeň vibrácie budovy pred jej štrukturálnym poškodením. Čo je ale ešte dôležitejšie, tieto pravidlá sa píšu v Bruseli a nie v jednotlivých západoeurópskych metropolách. Výsledkom sú jednotné normy, ktorým sa budú musieť prispôsobiť po vstupe aj noví členovia z východnej a strednej Európy. S postupným vytváraním legislatívy vo všetkých oblastiach spoločnosti sa do Bruselu presťahovali aj zástupcovia priemyselného sektora, podnikateľov, poľnohospodárov a ďalších profesií, aby zaistili, že nové zákony budú zohľadňovať ich záujmy. V Bruseli majú teda svoje kancelárie napríklad medzinárodná federácia odberateľov energie, výrobcovia bicyklov či zväz európskych železníc. Navyše je tam asi 10 000, profesionálnych lobistov. Tí ponúkajú svoje služby, samozrejme platené, aby priamo lobovali za ten ktorý zväz, alebo dokonca poskytujú podnikateľské školenia. V nich majú nádejní adepti získať zručnosti v ovplyvňovaní rozhodovania únie. Lobistická prax nie je vlastná iba Európskej únii. Je zabehnutou súčasťou spoločnosti prakticky na celom svete, či už ide o záujmové priemyselné loby v jednotlivých krajinách, alebo na zahraničnopolitickej úrovni pri úsilí o vstup do prestížnych medzinárodných organizácií a podobne. Dajme nabok praktiky a etické princípy lobistickej praxe a zistíme, že niektorí legislatívci v Bruseli vyjadrujú obavy z lobizmu ako takého: môže, podľa nich, poškodzovať demokratický proces. Britská poslankyňa v Európskom parlamente Caroline Lucasová upozorňuje aj na ďalšie nebezpečenstvo: AUDIO: „Existuje obrovská nerovnováha medzi rozsahom lobovania veľkých firiem na jednej strane a lobovaním kvôli verejnému sektoru, mimovládnym organizáciám, obavám v oblasti životného prostredia. Táto veľká disproporcia má veľmi významné dôsledky“. Ako príklad uvádza Lucasová, že počas jej prítomnosti v paneli, pripravujúcom správu o leteckej prevádzke a životnom prostredí, sa s ňou skontaktovalo vyše 50 zástupcov obchodu a priemyslu. Ich jediným cieľom bolo, aby s ich aktivitami neboli spojené žiadne dodatočné náklady. Pritom sa podľa Lucasovej nezaujímali o širšie otázky, ako napríklad o to, že v ére globálneho otepľovania je aviácia najrýchlejšie rastúcim zdrojom znečisťujúcich plynov. Kvôli tomuto problému sa s ňou pre zmenu nestretol ani jeden lobista. Iný pohľad zastávajú ale priemyselné kruhy. John Bromley z britskej federácie staviteľov si napríklad myslí, že správne ovplyvňovanie poslancov pomáha k prijímaniu lepších zákonov. Stavebný priemysel podľa neho už päť rokov pomáha dokončiť nový zákon Európskej únie o vibračných tlakoch v stavebnom kóde. Federácia sa už takmer dohodla na znení s úniou, ale potom vstúpili do celého procesu lobisti iných záujmových skupín: AUDIO: „Prišiel som do parlamentu a zistil som, že celý text, všetky dodatky, na ktorých sme sa s európskou komisiou dohodli, boli zrušené a že sme sa opäť dostali do bodu nula a že proces sa zastavil“. Aj Lucasová aj Bromley sa zhodujú v tom, že lobisti majú príliš ľahký prístup k poslancom Európskeho parlamentu, čo má za následok chaos a príliš veľa zmien v zákonoch. Bromley navrhuje nasledovné: AUDIO: „V skutočnosti je potrebná nestranná občianska inštitúcia, aká je v mnohých krajinách, ktorá by dokázala povedať, že ten alebo onen dodatok k zákonu je absurdný“. Lucasová dokonca navrhuje, aby sa súčasná Európska komisia zmenila na takúto občiansku inštitúciu, ktorá by slúžila parlamentu. Nezávisle od toho, či je v Bruseli málo alebo veľa lobistov, isté je, že do centra Európskej únie ich smeruje čoraz viac. Dúfajme teda, že svojich ľudí tam bude mať čoskoro aj Slovensko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...