Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       15. január 2002 V Rakúsku prebieha petičná akcia proti českému Temelínu Gabriel Sedlák Problematické vzťahy medzi Českou republikou a Rakúskom utŕžili ďalšiu ranu. Je ňou petičná akcia proti jadrovej elektrárni Temelín, ktorú od včerajška môžu podpisovať rakúski voliči. Česká a rakúska vláda k sebe v uplynulých dvoch rokoch hľadali cestu veľmi ťažko. Napriek tomu sa pred koncom minulého roka podarilo obom reprezentáciám uzavrieť dohodu, ktorej cieľom je predísť najhoršiemu: zablokovaniu vstupu Českej republiky do Európskej únie, ktoré by mohlo ohroziť v podstate celý rozširovací proces. Vyše roka sa ťahajúce rokovania z Melku o jadrovej elektrárni Temelín, sprevádzané opakovanými rakúskymi blokádami spoločných hraníc a ďalšími protestnými akciami, vyústili do kompromisnej dohody, podpísanej v Bruseli. V nej sa česká strana zaviazala uskutočniť v Temelíne niektoré ďalšie bezpečnostné opatrenia a v budúcnosti ešte starostlivejšie sledovať vplyv elektrárne na životné prostredie. Po podpise dohody sa zdalo, že vlečúci sa česko-rakúsky spor je zažehnaný. Dohoda predsa vzápätí umožnila Prahe a Bruselu uzavrieť citlivú kapitolu energetika v prístupových rokovaniach. Avšak tieto dni ukazujú, že vrchol sporu ešte stále nemusia mať Praha a Viedeň, metropola bezjadrového Rakúska, za sebou. Strana Slobodných populistu Joerga Haidera, ktorá je vládnym koaličným partnerom rakúskych ľudovcov, iniciovala petičnú akciu, ktorej signatári žiadajú bezpodmienečné uzavretie Temelína. Právne nezáväzná petícia potrvá v Rakúsku do budúceho pondelka. Poslanci sa budú musieť zaoberať predloženou požiadavkou v prípade, že sa na podpisové hárky podpíše aspoň stotisíc ľudí. Na rozdiel od riadneho referenda však parlament ani iné štátne orgány nie sú zaviazané petícii vyhovieť. Existujú ale aj interpretácie, že referendum bude musieť byť vypísané, ak sa zhromaždí 900 tisíc podpisov. Čo vlastne Slobodní žiadajú? Predseda korutanskej krajinskej vlády Joerg Haider, ktorý je „duchovným lídrom“ strany, to na včerajšom zhromaždení jej členov v Linzi sformuloval jednoznačne. AUDIO: „Ak Temelín nebude uzavretý, nebude žiadny vstup do Európskej únie pre českú vládu, pre týchto Čechov.“ Iniciátori podpisovej akcie jednoducho žiadajú, aby príslušné rakúske orgány schválili vstup Česka do Európskej únie iba v prípade, že Česi kontroverznú elektráreň navždy odstavia. Pred svojimi spolustraníkmi v Linzi vystúpila včera aj vicekancelárka Suzanne Riess-Passerová. Okrem iného pripomenula referendum z roku 1978, v ktorom Rakúšania odmietli jadrovú elektráreň. AUDIO: „Aj vtedy, moji drahí priatelia, ľudia v priamom, demokratickom rozhodnutí opravili politikov, ktorí neboli dosť predvídaví, a táto šanca existuje aj v súčasnosti, s týmto referendom.“ Vicekancelárka Riess-Passerová vyhlásila, že každý, kto sa chce stať členom únie, musí akceptovať pravidlá hry. Problém je však v tom, že európska pätnástka nemá spoločné pravidlá pre oblasť jadrovej energetiky, čo vlastne skomplikovalo hľadanie spoločne akceptovateľného riešenia, ktoré iba pred niekoľkými týždňami šéfovia oboch vlád podpísali. Niektoré krajiny únie atómové elektrárne majú, iné nie. Je síce pravda, že pre bezjadrovú budúcnosť sa vyslovila napríklad aj súčasná červeno-zelená vláda nemeckého kancelára Gerharda Schreodera, jeho konzervatívny vyzývateľ pred tohtoročnými voľbami Edmund Stoiber sa však vyjadril za návrat k jadrovej energetike. To, čo žiadajú rakúski Slobodní, nikdy nesplníme, odkazujú Rakúšanom českí politici. Napríklad šéf českej diplomacie Jan Kavan, podľa ktorého si prebiehajúcou akciou Viedeň iba pokazí svoje zahraničnopolitické postavenie. Toho sú si vedomí aj mnohí rakúski intelektuáli, ktorí rovnako ako vládny partner Slobodných, ľudovci kancelára Wolfganga Schuessela, odhovárajú ľudí od účasti na podpisovej akcii. Schuessel netají svoje obavy, že jej výsledok môže Viedni iba skomplikovať život. Veľmi dobre si totiž pamätá diplomatickú izoláciu, do ktorej sa predvlani dostal jeho kabinet po vytvorení vládnej koalície s Haiderom a jeho ľuďmi, ktorí sa ostatným európskym vládam videli byť príliš protieurópski. Niektorí pozorovatelia sa domievajú, že skôr ako o dobro Rakúšanov ide Slobodným v tomto prípade skôr o vlastné preferencie. Tak či onak, po decembrovej bruselskej dohode ide naozaj o navýsosť vnútornú záležitosť Rakúska a Čechom neostáva nič iné, ako dať prednosť zdržanlivosti a samozrejme splniť všetko, k čomu sa v Bruseli zaviazali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...