Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       18. január 2002 Bratislava nevylučuje, že do volieb v Maďarsku nebude o krajanskom zákone rokovať Mária Hlucháňová Slovenský premiér včera odmietol bližšie špecifikovať obsah listu, ktorý v súvislosti so zákonom o zahraničných Maďaroch odišiel do Budapešti. Dá sa však predpokladať, že obsahuje návrhy na dohodu, ktoré by znamenali neuplatňovanie niektorých ustanovení sporného zákona na území Slovenska. Táto vládna pošta odišla do susednej krajiny ešte pred ohlásenými rokovaniami, a to na 23. januára. Šéf kabinetu sa netajil tým, že práve tento dátum je pre Bratislavu akýmsi medzníkom. Aj keď nepriamo, vyslovil v podstate dve cesty riešenia situácie. Prvá je pokračovanie v rozhovoroch, ktoré by viedli k podpísaniu dohody. To však len v prípade, citujeme Mikuláša Dzurindu: "ak bude šanca uzatvoriť obojstranne prijateľnú dohodu", koniec citátu. Potom Dzurinda dodal: AUDIO: „Ak bude šanca, rád pošlem ministra zahraničných vecí alebo povedzme pozveme maďarského ministra zahraničných vecí. Ak bude šanca, veľmi rýchlo a rád pôjdem do Budapešti.“ V prípade, že štátny tajomník Chlebo oznámi po príchode z Budapešti, že šanca na dohodu nie je, postup slovenskej vlády je podľa premiéra Dzurindu jednoduchý: AUDIO: „Nedovolím návštevu ministra Kukana bez toho, že by bola reálna šanca na obojstranne prijateľnú dohodu.“ V tomto prípade diskusie s Maďarskom pravdepodobne skončia tak na diplomatickej ako aj politickej úrovni, a k slovu sa dostane slovenský parlament. Druhá alternatíva je prekvapujúca, a doteraz vláda o nej nehovorila. Jej použitie tiež závisí od toho, čo bude výsledkom Chlebových rokovaní v Budapešti koncom januára. Hovorí premiér Mikuláš Dzurinda: AUDIO: „Ak sa ukáže, že táto téma je vnútropolitickou pred voľbami v Budapešti, že jednoducho by sme len ťahali čas a zahmlievali situáciu, tak to už do 7. apríla samozrejme nemá význam.“ Povedané inak, slovenská strana by do maďarských parlamentných volieb prestala s Orbánovou exekutívou rokovať, a čakala by na novú vládu v Budapešti. Zrejme s týmto argumentom by sa snažila oddialiť aj diskusiu v slovenskom parlamente, čo by sa jej za podpory koaličných poslancov mohlo podariť (SMK by nemala dôvod v tomto koalíciu nepodporiť), a zákon o zahraničných Maďaroch by tak aspoň do konca apríla "odišiel do zabudnutia". Túto cestu možno vnímať ako jednu zo stratégií slovenskej vlády. V prípade, že ju skutočne zvolí, hrozí však jedno riziko. Že razantnosť, s akou sa doteraz premiér a koalícia (okrem SMK) vyjadrujú k diskutovanému zákonu, sa môže pre verejnosť ukázať ako falošná a formálna, bez konkrétnych krokov a rozhodnutí. Netreba zdôrazňovať, kto z opozície na takéto "sústo" čaká. Rovnako ako skutočnosť, že aj keď má Orbán pred voľbami, do posledného dňa je maďarským premiérom. On a jeho vláda sú tiež do volieb legitímnymi predstaviteľmi maďarskej administratívy. Tváriť sa, že od konca januára do apríla, sú len akýmsi "predvolebným maďarským spoločenstvom", je aj v priestore strednej Európy ťažko pochopiteľný postoj.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...