Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       21. január 2002 Labouristi majú problémy, konzervatívci zasa šancu ich využíť Anna Šišková Britská konzervatívna opozícia začína chytať druhý dych. Po katastrofálnych volebných výsledkoch a rezignácii Williama Haguea na funkciu šéfa strany sa strana ocitla v nezávideniahodnej situácii. Bez lídra, ideí, ktoré by oslovovali voličov a takmer bez nádeje na skoré volebné víťazstvo. Labouristi a ich šéf Tony Blair im však situáciu začínajú uľahčovať svojou politikou. Viac už Anna Šišková. Britskí konzervatívci sa začínajú po dlhom čase správať ako sa na najväčšiu opozičnú stranu patrí. Premiér Tony Blair a jeho ministri zažívali minulý týždeň na pôde parlamentu zrejme najstresovejšie situácie od posledných parlamentných volieb, keď museli veľmi podrobne rozoberať a obhajovať politiku svojich rezortov. Septembrové teroristické útoky na Spojené štáty priniesli aj v britskej politike obrovský prelom. Premiér Blair sa po nich sústredil predovšetkým na zahraničnú politiku a zanedbal riešenie domácich problémov, čo sa mu začína v nepríjemnej podobe vracať späť. Naopak konzervatívci mali dostatok času skoncentrovať svoje úsile na normalizáciu pomerov v strane a na vytýčenie nových politických priorít. Nový líder Duncan Smith sa začal sústreďovať na riešenie problémov v zdravotníctve a v poskytovaní verejných služieb, teda na akútne britské problémy a zámerne sa snaží vynechávať tradičnú tému konzervatívcov posledných rokov - európsku integráciu. Blairovi, ktorého vláda momentálne čelí obrovskej kritike za stav železničnej dopravy, naopak začínajú dýchať na chrbát aj doteraz zdržanlivý poslanci jeho vlastnej strany. Začínajú sa dokonca objavovať pochybnosti o smerovaní a fungovaní politiky, ktorej koncept vo svete preslávili práve labouristi, takzvanej politiky tretej cesty. Blairova koncentrácia na zahraničie a jeho časté diplomatické aktivity ponechali stranu bez lídra, čo sa prejavuje vo výraznejších názorových rozdieloch medzi okruhom ľudí sústredených okolo premiéra a medzi poslancami zo zadných lavíc. Konzervatívcom sa viac-menej bez ich vlastnej výnimočnosti, skôr vďaka problémom v radách labouristov, naskytla príležitosť dostať stranu tam, kde ju dostať chcú - posunúť k volebnému víťazstvu. Dovtedy však ešte zostáva veľa času a záleží len na Smithovi, či dokáže momentálnu situáciu využiť naplno a potom dlho udržať tempo. Zdá sa však, že Smith pochopil to, čo odmietal pred ním pochopiť Hague - a síce, že konzervatívcom škodí imidž strany, ktorá si melie svoje bezohľadu na to, či to zaujíma voličov, v tomto prípade to bola téma európskej integrácie. Hague tradične na euro i na integráciu útočil s tým, že Británia sa rozplynie v eurobyrokracii a zanikne jej suverenita. Smith naopak v rozhovore pre BBC vyzval premiéra Blaira, aby vyhlásil referendum o zapojení sa Veľkej Británie do jednotnej európskej meny čo najskôr. Uviedol, že zapojenie sa do projektu odmieta, uviedol však, že výsledky referenda bude akceptovať. Líder konzervatívcov vyzval vládu, aby sa prestala skrývať za takzvaných päť ekonomických testov a dala verejnosti príležitosť vyjadriť sa k problému čo najskôr. Päť ekonomických testov predstavil Británii minister financií Gordon Brown pred štyrmi rokmi. Test predstavuje päť otázok - čí bude jednotná mena dobrá pre zamestnanosť, zahraničné investície a finančné centrum Británie, londýnsku City, či britská ekonomika drží krok s európskymi a či je dostatočne flexibilná prispôsobiť sa euru, ak by s ostatnými krok nedržala. Odpoveď na týchto päť otázok chce vláda verejnosti predstaviť do júna budúceho roka. V prípade, že Británia test splní, vláda mala v zámere vypísať referendum. Smith však trvá na tom, že rozhodnutie o vypísaní referenda je otázkou politickou a nie ekonomickou s tým, že vláda na pripojení sa k euro trvá a na presviečanie verejnosti momentálne mrhá peniaze daňových poplatníkov. K euru sa teda vedenie konzervatívcov začína konečne vyjadrovať jasne, rovnako ako k reforme zdravotníctva a železníc. Otázne ešte je, či si strana nájde jasné stanovisko k ďalším kontroverzným otázkam, za ktoré je kritizovaná a síce za svoj postoj k etnickým menšinám a homosexuálom. Teraz je na to bezpochyby najlepší čas. Anna Šišková, Edinburgh		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...