Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       21. január 2002 Ostrá česko - rakúska slovná výmena Daniel Raus Cez česko-rakúske hranice prechádza ostrá názorová výmena. Hovorí sa opäť o jadrovej elektrárni Temelín v súvislosti s budúcim vstupom Prahy do Európskej únie. Aj po uzatvorení kľúčovej kapitoly o energetike zostáva totiž Temelín vďačnou témou populistov na oboch stranách. Medzi Českom a Rakúskom sa blýska, hromy divo bijú. Presnejšie povedané: medzi českým premiérom Milošom Zemanom a korutanským krajinským šéfom Joergom Haiderom došlo k slovnej výmene, ktorá sa okamžite dostala do titulkov. Témou je jadrová elektráreň Temelín, ktorá vyvoláva na jednej strane obavy, čo sa týka bezpečnosti tohto trocha megalomanského projektu z komunistických čias, a na druhej strane je citlivým indikátorom politickej precitlivelosti rakúskych susedov. Stručne povedané, rakúsky populista Haider sa potreboval zviditelniť, takže zorganizoval petíciu proti Temelínu. Všetko sa mohlo prejsť decentným mlčaním, ale český premiér sa takpovediac ľudovým spôsobom začal k celej záležitosti vyjadrovať. Okrem iného označil Haidera za rakúsky politický Černobyľ. V rozhovore pre rakúsky týždenník Profil navyše český premiér doslova povedal: „iba ten, kto nie je informovaný – vyhýbam sa pojmu idiot – môže podporiť túto petíciu“. Jeho veta si získala pochopiteľne značnú pozornosť, napríklad najčítanejšie české noviny Mladá fronta dnes vyšli s tučným titulkom: „Zeman prirovnal Rakúšanov k idiotom“. Na odvážne výroky sa okamžite telefonicky sťažoval rakúsky prezident Thomas Klestil svojmu českému kolegovi Václavovi Havlovi. A mimochodom, záujem o podpis petície sa okamžite zvýšil. Dodajme, že konečným cieľom tejto inak nezáväznej petície je blokovanie českého vstupu do Európskej únie kvôli Temelínu. Šance na presadenie cieľa sú pritom mizivé. Bruselský dopisovateľ českého denníka Mladá fronta dnes Michal Mocek ale poznamenáva, že z tamojšieho pohľadu ide zatiaľ o podružný škandál: AUDIO: „Samozřejmě o něm vědí lidé, kteří se tím zabývají, vědí o tom diplomaté, zprávy se objevují ve frankofonním tisku, takže se dá říci, že pronikl, ale není to zde žádná velká aféra.“ Čo by sa teda muselo stať, aby sa Brusel vložil do celej záležitosti? Odpovedá Michal Mocek: AUDIO: „Musely by se na něj, podobně jako ve sporu o bezpečnost Temelína, obrátit obě strany. Brusel samotný nemá pravomoci na to, aby se do nějakých bilaterálních vztahů vkládal.“ Dodajme, že opätovné otvorenie kľúčovej kapitoly o energetike je prakticky vylúčené. Aj rakúske veto pri hlasovaní o rozšírení Únie má minimálnu, ak nie nulovú, pravdepodobnosť. Napriek tomu, čo samozrejme každého zaujíma, je otázka, či môže Temelín, presnejšie povedané, negatívny postoj obyvateľov Rakúska, pozdržať alebo skomplikovať vstup Prahy do Európskej únie. Ešte raz odpovedá Michal Mocek: AUDIO: „Já jsem se na to ptal právě dnes mluvčího komisaře Verheugena, a ten prohlásil, že pokud jde o vstup České republiky do EU, nevidí důvod, proč by měly osobní výměny názorů mít nějaký vliv na české úsilí o vstup. Takže doufejme, že to mít nebude. Ale samozřejmě o vstupu rozhodují členské země, to znamená i Rakousko“. Objavili sa špekulácie, že Miloš Zeman volil zámerne neuctivé slová, aby skomplikoval postavenie terajšej vládnej koalície v Rakúsku. Ľudovcom kancelára Schuessela je totiž petícia zjavne nepríjemná. Podľa iných špekulácií ide Zemanovi skôr o predvolebný populizmus na domácej, českej politickej scéne. Nech je ale dôvodom čokoľvek, zo slovenského pohľadu možno sledovať tento trápny vývoj s pocitom istej škodoradosti: nielen na Slovensku sa totiž vyskytujú politici, ktorí sa uchyľujú (mierne povedané) k neštandardným výrazovým prostriedkom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...