Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       24. január 2002 Progres v riešení sporov okolo maďarského krajanského zákona môžu zmariť poslanci Katarína Lutherová O pokroku v riešení sporných otázok pri uplatňovaní zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách dnes novinárov informoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo. Sľubný vývoj vzájomných rokovaní však ešte môže negatívne ovplyvniť rozbúrená domáca politická scéna. Viac k téme má Katarína Lutherová. Tak ako včera po rokovaniach so svojím maďarským partnerom v Budapešti, štátny tajomník Chlebo vyjadril spokojnosť s dosiahnutou dohodou. Ktorá by podľa neho mala o krátky čas nájsť svoju podobu vo vzájomnej politickej deklarácii. Ako zdôraznil, včera sa dosiahla principiálna zhoda o tom, že maďarský zákon nemá zasahovať do suverenity a právneho poriadku Slovenska. AUDIO:"My sme včera nerokovali o spôsobe implementácie tejto právnej normy na území SR, to by som chcel skutočne zdôrazniť." Včerajšiu diskusiu označil Jaroslav Chlebo za zaujímavú aj z toho pohľadu, že do Budapešti delegácia odchádzala minimálne aj s takou alternatívou, že návrh slovenskej strany bude odmietnutý. Hneď v úvode stretnutia maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi však takúto možnosť jednoznačne vylúčil. Ako dodal štátny tajomník Chlebo: AUDIO:" To nám , samozrejme, vytvorilo veľmi dobrý priestor nato, aby sme mohli hľadať spoločné body a aby sme mohli hľadať takú variantu riešenia, ktorá by bola akceptovateľná pre obe strany." Vyjadrením spoločného úsilia by teda malo byť prijatie politickej deklarácie, vládami oboch krajín, v ktorej maďarská strana akceptovala ako východisko, citujeme slová štátneho tajomníka Chleba:- "filozofiu a podstatu slovenského návrhu". Čo konkrétne však obsahoval návrh slovenskej strany, a ani nič bližšie o znení pripravovanej politickej deklarácie, sa novinári dnes nedozvedeli. AUDIO:"Pokiaľ sa týka našich výhrad ku exteritoriálnym účinkom niektorých ustanovení zákona vo vzťahu k územiu SR, veľmi jasnú a veľmi striktnú odpoveď na to dá text deklarácie a toto nebude otázka akýchkoľvek kompromisov". Jaroslav Chlebo nepotvrdil ani časový harmonogram uzatvorenia vzájomnej dohody, ktorý premiér Dzurinda na nedávnom stretnutí s prezidentom Schusterom ohraničil 3l-ým januárom. Snaha na oboch stranách je dospieť k vzájomnej dohode vo veľmi krátkom čase, v žiadnom prípade nejde o hru o čas. Zatiaľ teda platí, že maďarský krajanský zákon platí iba na území Maďarskej republiky. Jaroslav Chlebo naznačil aj pôsobenie vnútropolitických súvislostí na oboch stranách, ktoré môžu priebeh rokovaní ešte ovplyvniť. Ako je známe, v Maďarskej republike je dňom parlamentných volieb 7.apríl, čím sa môže celá kauza okolo sporov so Slovenskom v prípade maďarského krajanského zákona zvrhnúť na predvolebnú kampaň. Na slovenskej politickej scéne jestvuje bezprostredné riziko negatívneho vplyvu na vzájomné rokovania v podobe prijatia Vyhlásenia o Zákone o Maďaroch, ktoré je v poradí ako piaty bod schválené v programe nastávajúcej 54.schôdze parlamentu. Na otázku, či je účelné prijímať v tomto štádiu vzájomných rokovaní na úrovni exekutívy vyhlásenie v parlamente, ktoré sa pravdepodobne nezaobíde v rozprave bez vzájomného obviňovania a vyťahovania "maďarskej karty", štátny tajomník Chlebo povedal: AUDIO: "... musím skutočne s poľutovaním konštatovať, že to, čo zahraničný výbor chcel zrealizovať elegantným spôsobom ešte v závere minulého roku, sa v dôsledku aktivít niektorých politických subjektov nepodarilo a teraz to možno bude trochu komplikovanejšie." V tejto chvíli zbožné želanie slovenskej diplomacie, aby sa parlamentná rozprava k tejto téme udržala v kultivovanej podobe, už teraz vylučujú viacerí politici, medzi nimi aj podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár. AUDIO:" Tak zablokujeme vláde možné cesty, že z toho nič nebude. To je jednoduché, nebude to piaty bod, ale povedzme, sto desiaty, tým pádom, nebudeme to prerokovávať budúci týždeň v utorok alebo v stredu, ale až potom, až dôjde, poprípade nedôjde k dohode." Program rokovania parlamentu všaj schvaľujú poslanci, a je otázne, či sa na najbližšej koaličnej rade podarí vládnemu zoskupeniu nájsť nevyhnutnú zhodu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...