Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       30. január 2002 Havel sa vyslovil za priamu voľbu českého prezidenta Gabriel Sedlák Zhruba o rok sa skončí druhé volebné obdobie českého prezidenta Václava Havla. O tom, či by mal jeho nástupcu voliť parlament, ako to bolo doteraz, alebo občania v priamej voľbe, sa v českej spoločnosti už dlhší čas diskutuje. Dnes do tejto debaty vstúpil aj sám prezident Havel. Denník Mladá fronta Dnes zorganizoval čitateľskú anketu „Voľte nového premiéra“. Je nepochybne zaujímavé vidieť, že priebežne v hlasovaní jednoznačne vedú šéf ODS a Poslaneckej snemovne Václav Klaus a jeden z lídrov tiež opozičnej štvorkoalície Hana Marvanová. Faktom však zostáva, že svojho premiéra si českí voliči (na rozdiel napríklad od izraelských) v praxi nevolia priamo a o zmene sa ani neuvažuje. Iná je otázka priamej voľby hlavy štátu. „Čím dlhšie zastávam túto funkciu,“ napísal pre dnešné vydanie toho istého denníka prezident Václav Havel, „čím bližšie je definitívny koniec môjho pôsobenia v nej, tým väčším priaznivcom priamej voľby prezidenta sa stávam.“ Havel sa dnes svojím článkom aktívne pripojil k stúpencom zmeny, ktorá doteraz rozdeľovala českú politickú scénu. Nie však verejnosť: podľa prieskumov verejnej mienky by šancu zvoliť si prezidenta priamo privítalo asi 70 percent ľudí. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa štvorkoalícia, vedená ľudovcami a liberálnou Úniou slobody, už pred koncom minulého roka pokúsila, hoci neúspešne, presadiť túto zmenu v parlamente. Teraz by však mohla byť úspešnejšia: zmienka o priamej voľbe prezidenta sa medzitým dostala do programu vládnych sociálnych demokratov, s ktorým chcú osloviť voličov v blížiacich sa parlamentných voľbách. Ich podmienkou je súhlas verejnosti s takouto zmenou v referende. A kto by mal v prípade kladnej odpovede šancu na úspech? Hovorí riaditeľ pražského Strediska empirických výskumov Jan Hartl. AUDIO: „Musí to být osobnost všeobecně uznávaná, která stojí mimo hlavní pulz politiky a mimo dosavadní politické strany, protože od prezidenta se jednoznačně požaduje, aby byl nadstranický anebo mimostranický a musí to být morální autorita. Předobrazem takové morální autority je Tomáš Garrigue Masaryk.“ Pri vyratúvaní predpokladov na výkon prezidentskej funkcie si slovenský volič nevdojak spomenie na hľadanie vhodných kandidátov pred prvými priamymi voľbami na Slovensku pred troma rokmi. Pri ešte dávnejšej spomienke na opakované neúspešné voľby hlavy štátu v Národnej rade pochopí niektoré z dôvodov, kvôli ktorým chcú Česi v tejto veci napodobiť Slovákov. Havel, ako dnes napísal, zistil, že prezident volený parlamentem je v podstate iba odvodeninou, tak ako napríklad vláda, a závisí preto len a len na výsledku parlamentných volieb, kto sa ním stane. To sa mu z hľadiska akejsi rovnováhy nezdá dobré. U priamo voleného prezidenta by mali ľudia podľa Havla záruku, že v prípade kríz či predčasných volieb bude konať nezaujato. Súčasný český prezident takisto odmieta, že by s priamou voľbou prezidenta museli byť menené jeho právomoci. „Na rozdiel od Spojených štátov, kde je tzv. prezidentský systém, sú krajiny (len v Európe ich je 17), kde má prezident menšie alebo podobné právomovi ako u nás, a napriek tomu je volený priamo,“ napísal Havel. Vzhľadom na uvedenú väzbu parlament – prezident chcel dať Havel pred jarnými voľbami voličom šancu dozvedieť sa, kto sú možní kandidáti jednotlivých strán. Tie ale na jeho novoročnú výzvu odpovedali vyhýbavo: nemá význam nikoho dopredu oznamovať, keďže šance prípadných kandidátov budú závisieť od povolebného zloženia parlamentu, prípadne vládnej koalície. Napriek tomu sa vo verejnosti o niektorých menách už dávno diskutuje. A tento týždeň priniesol hneď dva prieskumy verejnej mienky. U respondentov Strediska empirických výskumov zvíťazil senátor a podnikateľ Václav Fischer, druhý bol šéf Senátu Petr Pithart. Slovo má šéf agentúry Jan Hartl. AUDIO: „Řekl bych, že o obou těchto politicích platí to, že jsou obecně přijatelní napříč politickým spektrem. I když Petr Pithart je kandidátem KDU-ČSL a čtyřkoalice, Václav Fischer je volně spojen se čtyřkoalicí, tak by tomu obrazu nadstranického prezidenta asi odpovídali. Ono totiž jde o to, že jiní politici, kteří jsou ostře profilovaní – takovým typickým příkladem je Václav Klaus – mají na jedné straně vyhraněné příznivce a na druhé straně jasné odpůrce a dohromady v tom všelidovém hlasování by takto kontroverzní osoby neměly šanci na úspěch.“ Podľa Hartla je táto skutočnosť jedným z dôvodov, prečo ODS jednoznačne priamu voľbu prezidenta odmieta. Pre úplnosť dodajme, že Klaus síce v prieskume konkurenčnej agentúry Factum zvíťazil, no jeho necelých desať percent svedčí o tom, že v prípadnom druhom kole by sa za protikandidáta šéfa ODS mohla postaviť väčšina Klausových nevoličov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...