Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. február 2002 Európsky konvent: Belohorská, Figeľ a Hamžík o budúcnosti starého kontinentu Daniel Bútora Národná rada včera zvolila Irenu Belohorskú a Pavla Hamžíka za zástupcov Slovenska v Konvente Európskej únie. Vláda už predtým menovala štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Jána Figeľa. Belohorská, Hamžík a Figeľ majú zastupovať krajinu na fóre, ktoré má diskutovať o budúcnosti Európskej únie. Európsky konvent zažije svoj oficiálny štart presne o mesiac, 1. marca. Pod veľkolepým názvom Konvent Európskej únie o budúcnosti Europy sa zídu politici všetkých členských a kandidátskych krajín Únie, aby diskutovali o svojich predstavách o usporiadaní starého kontinentu. Konvent by mal trvať najmenej jeden rok, a predsedať by mu mal bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard D’Estaing. Diskusia je potrebná kvôli dramatickým zmenám, ktorými dnes Európa prechádza. Z pôvodného zoskupenia šiestich štátov - Francúzska, Nemecka, Talianska a troch krajín Beneluxu - vyrástol kolos s 15-timi štátmi a viac ako desiatimi kandidátmi na členstvo. Prví z nich by mali vstúpiť už o dva roky. Únia sa už stala hospodárskou mocnosťou, jej politická budúcnosť je však zložitejšia. Akým spôsobom rozdeliť moc medzi bruselské centrum, národné štáty a regióny? Ako môže Európska únia získať demokratickú legitimitu? Politický analytik londýnskeho Centra pre európske reformy Steven Everts hovorí, že to nebude ľahké. AUDIO: "Úloha udržať akcieschopnosť Únie nebude ľahká. Rozšírenie privedie do Únie najmenej ďalších 10 štátov, pričom každý z nich má rôzne predstavy, a rôzne predstavy majú aj dnešní členovia. A už dnes je dosť ťažké nájsť zmysluplnú jednotnú politiku." Krajiny strednej a východnej Európy boli na Konvent pozvané s poradným hlasom. Ich účastníci budú môcť plne diskutovať, nebudú však mať právo hlasovať o odporúčaniach Konventu. Tie by mali byť predložené medzivládnej konferencii Únie, ktorá by mala v roku 2004 prijať definitívne závery. Analytik českého Inštitútu medzinárodných vzťahov Petr Drulák pripúšťa, že kandidátske krajiny sú obmedzeným štatútom svojich zástupcov na Konvente trochu sklamané. AUDIO: "V najlepšom z možných prípadov by mali kandidátske štáty rovnaké postavenie ako ostatní účastníci. To sa však nestalo, členovia s tým nesúhlasili. Dnešná podoba Konventu nie je zlá, ale nie je to ani najlepšie riešenie." Dodajme, že kandidátske štáty zažívajú v poslednej dobe viacero rôznych rozčarovaní: Únia si na nich vlani vynútila prechodné obdobie na voľný pohyb pracovných síl po vstupe, a tento týždeň Európska komisia prišla s návrhom na značne obmedzený prístup k poľnohospodárskym a regionálnym fondom v prvých desiatich rokoch po vstupe. Kandidáti napriek tomu prikladajú Konventu značný význam, a vysielajú tam svojich popredných predstaviteľov. Českými zástupcami sa napríklad stanú minister zahraničných vecí Jan Kavan, predstaviteľ zmluvnoopozičnej ODS Jan Zahradil a senátor za opozičnú Štvorkoalíciu Josef Zieleniec. Podľa summitu v decembri 2001 v Laekene sa Únia ocitla v rozhodujúcom momente dejín. Steven Everts však hovorí, že doba európskych vizionárov, akými boli Jacques Delors, Francois Mitterand či Helmut Kohl, je už preč. Namiesto toho sa diskutuje o praktických otázkach. AUDIO: "Rozhodovací proces je zložitý. Členské štáty tvrdo bránia svoje záujmy. Všetko akoby vypovedalo o tom, že Únia stratila predstavu o svojom strategickom smerovaní, ktorú predtým mala." Aj analytik dublinského Inštitútu pre európske otázky Brendan Halligan si myslí, že Európsky konvent sa bude viac venovať detailom než celkovej vízii Európy. AUDIO: "Podľa mňa už boli tie veľké, "filozofické" otázky vyriešené. Nikto dnes nepresadzuje integráciu, ktorá by nás viedla k federácii. Od Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 prevládol systém zdieľanej suverenity. To, čo vidíme, je skôr snaha zintenzívniť spoluprácu v niektorých sférach." Napriek tomu však bude Konvent odrážať aj dnešné predstavy zástupcov o celkovom smerovaní Únie. Veľká Británia bude zrejme naliehať, aby viac právomocí mali členské štáty a nie Európska komisia alebo Európsky parlament. Podobný postoj sa očakáva od Talianska, ktoré dnes vedie voči Európe zdržanlivý Silvio Berlusconi. Predstavy niektorých kandidátskych štátov sú zatiaľ skôr hmlisté, a bude namieste sa Jána Figeľa, Pavla Hamžíka a Ireny Belohorskej opýtať na ich priority. Tohtotýždňová parlamentná diskusia o tom, ktoré právomoci v kultúrno-etických otázkach majú zostať krajine aj po vstupe do Únie, bola prvou, iste nie však poslednou svojho druhu na Slovensku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...