Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       1. február 2002 Ďalšia mediálna bitka v Maďarsku Anna Šišková Pred aprílovými parlamentnými voľbami v Maďarsku sa množia znepokojenia nad slobodou tlače v krajine. Zatiaľ čo niektoré novinárske kruhy sa sťažujú, že vláda kontroluje verejnoprávne rozhlasové a televízne stanice, zahraniční novinári v Maďarsku sú podrobení ostrej kritike za prezentovanie údajne negatívneho imidžu krajiny v zahraničí. Maďarsko, považované kedysi za najbezproblémovejšieho kandidáta na vstup do Európskej únie, má opäť problém s médiami. Jednu mediálnu vojnu už má za sebou, keď sa niekdajší premiér József Antal pokúšal o kontrolu verejnoprávnych médií, v ktorých pracovali novinári naklonení socialistom a slobodným demokratom. Mediálna politika vlády súčasného premiéra Viktora Orbána čelí kritike zo strany Európskej únie už po štyri roky za tendenčné komentáre a prílišný vplyv predovšetkým na prvý program verejnoprávnej maďarskej televízie. Znepokojenie nad stavom slobody tlače vyvolalo odstránenie tých programov a novinárov verejnoprávneho rozhlasu, ktorí boli známi svojimi kritickými postojmi voči vláde premiéra Viktora Orbána. Vzhľadom na to, že v Maďarsku sa konajú v apríli parlamentné voľby a je známe, že práve Orbán chce krajinu priviesť k členstvu v Európskej únii v mnohých vskrslo podozrenie, že ide o naplánovanú a cielenú záležitosť. Zahraniční korešpondenti žijúci v Maďarsku nedávno vyjadrili znepokojenie po opakovaných útokoch na ich prácu v provládnych a ultra-konzervatívnych médiách, predovšetkým tých, ktoré sú známe svojou lojalitou krajne pravicovej Strane pre maďarský život a pravdu. Útoky voči zahraničným novinárom začali po článku, ktorý začiatkom januára uverejnil provládny denník "Magyár Nemzet". Ten uverejnil tabuľku korešpondentov zahraničných médií podľa toho, ako "negatívne" píšu o maďarskej vláde a jej politike na základe analýzy takmer štyroch stovák článkov, ktoré uverejnili za posledných 18 mesiacov. Po uverejnenom rebríčku sa na novinárov na prvých miestach spustila vlna mediálnych útokov. Maďarská asociácia medzinárodnej tlače, HIPA, poslala v súvislosti s útokmi protestný list ministrovi zahraničných vecí Jánosovi Mártonyimu. Šéfka HIPA Runa Hellingová v rozhovore pre Slobodnú Európu označila útoky za hrubé a zastrašujúce. "Obsah článku bol využitý na prudké útoky proti zahraničným novinárom v relácii súkromnej televíznej stanice ATV Sajtóklub, ktorý je akousi diskusiou novinárov, tí väčšinou pochádzajú z konzervatívnych médií,a potom neskôr v maďarskom štátnom rozhlase v programe Vasárnapi Ujság. V týchto dvoch programoch a potom aj v denníku Magyar Nemzet došlo skutočne k prudkým útokom na zahraničných novinárov a to jazykom, ktorý bol naozaj vulgárny." Hellingová dala najavo svoje podozrenie, že tieto útoky, počas ktorých sa nezdráhali ich autori zájsť aj do súkromného života niektorých novinárov, majú spojenie s nadchádzajúcimi voľbami, hoci, ako sama uviedla, nemá o tom žiadne dôkazy. Maďarská vláda odmieta akúkoľvek spojitosť s týmito udalosťami a hovorca podpredsedu vlády Tamás Kubínyi v rozhovore pre Slobodnú Európu dokonca uviedol, že takéto situácie škodia imidžu Maďarska v zahraničí. „Vláda chce, aby malo Maďarsko dobrý imidž a to nielen za hranicami, ale aj doma. A to, čo sa stalo v tomto prípade, nebolo pre maďarskú vládu dobré. Myslím, že títo ľudia si robia to, čo chcú preto, že v Maďarsku sloboda tlače existuje." Ako sme už spomínali, mediálnu politiku maďarskej vlády kritizujú aj domáci novinári, ktorí tvrdia, že Orbán sa snaží kontrolovať televíziu i rozhlas. Poukazujú pritom na to, že politické diskusie v hlavnom vysielacom čase v televízií i v rozhlase majú veľmi pro-vládny charakter. Na činnosť verejnoprávnych médií v Maďarsku dohliada rada, v ktorej majú v súčasnosti väčšinu vládou vymenovaní členovia, keďže opoziční socialisti a slobodní demokrati do nej odmietli vstúpiť. Jedinou opozičnou stranou, ktorá v nej má zastúpenie je krajne pravicová Strana pre maďarský život a pravdu, o ktorej sa špekuluje, ako o prípadnom koaličnom partnerovi momentálne vládnuceho FIDESZU, hoci Orbán takéto informácie poprel. Ako to však poznáme z nie dávnych čias aj na Slovensku, výsledky volieb závisia aj od prístupnosti obyvateľstva k rôznym televíznym a rozhlasovým staniciam, pričom tie verejnoprávne majú v Maďarsku jednoznačný náskok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...