Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       2. február 2002 Nemecká vláda na euro-pranieri pre nebezpečenstvo privysokého deficitu štátneho rozpočtu Ján Šalgovič, Mníchov Mnohí pozorovatelia európskej politickej scény majú ešte v živej pamäti urputné zákulisné zápolenie Nemecka so zvyšnými členskými štátmi menovej únie. Vtedajšia spolková koalícia pravého stredu pod taktovkou Helmuta Kohla sa prostredníctvom ministra financií Thea Weigela usilovala dlhodobo "zabetónovať" prísne maastrichtske kritériá, ktoré boli podmienkou pre vstup do exkluzívneho euro-klubu. Svetlo sveta napokon uzrel Pakt stability. Štáty so spoločnými európskymi peniazmi sa v ňom zaviazali sledovať a realizovať hospodársku politiku v znamení miernej inflácie a zdravého hospodárskeho rastu bez privysokého deficitu štátneho rozpočtu. Diera v erárnej pokladnici nesmie prekročiť 3% hrubého domáceho produktu. Ak sa štátny rozpočtový mínus začne približovať k tejto magickej hranici, dostane príslušná krajina najskôr viac-menej nezáväzné varovanie, potom oficiálny prípis euro-orgánov a napokon v tom najhoršom prípade finančný postih za prekročenie tohto dôležitého hospodárskeho kritériá. Helmut Kohl a Theo Waigel boli v roku 1997 spokojní; vytvorili inštitucionálnu hrádzu voči štátom, priveľmi rozšafne hospodáriacimi so štátnymi financiami. Časy sa menia. Azda najlepším dôkazom tohto ošúchaného konštatovania je skutočnosť, že ako prvý ekonomický hriešnik stojí na euro-pranieri práve Nemecko. Deficit štátneho rozpočtu sa v najväčšej európskej ekonomike tento rok nebezpečne blíži k trom percentám hrubého domáceho produktu. Európska komisia odporučila tento týždeň ministrom financií Európskej únie, aby koncom februára vyjadrili nemeckej vláde svoje znepokojenie nad rastúcou dierou v nemeckej erárnej pokladnici. Berlínska koalícia sociálnych demokratov a Zelených stojí bezmocne pred hromadou hospodársko-politických črepov. Počas ekonomického boomu totiž nebola v stave skonsolidovať štátny rozpočet. Nebola schopná zefektívniť štátne výdavky - najmä v sociálnej oblasti - tak, aby v čase hospodárskeho ochabnutia nevystrelili do nebotyčných výšin. Gerhard Schröder a jeho červeno-zelený kabinet zanedbal počas "tučných ekonomických rokov" podporiť podnikateľské prostredie tak, aby bolo odolnejšie za krízových čias. Neuvoľnil štátne obruče, zvierajúce trhový mechanizmus, nepodporil súkromné aktivity, neznížil v dostatočnej miery daňové bremeno, nezracionalizoval štátny dôchodkový fond a verejno-právne zdravotné poistenie. Toto všetko - a mnohé ďalšie hospodársko-politické nedostatky - teraz o to ťaživejšie doliehajú na nemeckú ekonomiku. Výsledok? Rekordná nezamestnanosť, stagnujúci hrubý domáci produkt, otriasajúci sa dôchodkový fond, gigantický mínus zdravotníckych poisťovní - a deficit štátneho rozpočtu nebezpečne sa blížiaci k hranici Paktu stability. Čo teraz robiť? Berlínska koalícia nemá veľmi na výber. Kresať štátne výdavky počas stagnácie by bolo hospodársko-politickou samovraždou. SPD a Zelení musia dúfať, že v Spojených štátoch sa čo najskôr rozbehne konjunkturálna lokomotíva a že Nemecko sa úspešne napojí na rozbehnutý americký vlak. Keď si spolková vláda neurobila ekonomické domáce úlohy a neposilnila vnútronemecké trhové mechanizmy, musí sa spoliehať na pomoc zvonka - zo Spojených štátov. A na napomenutia z Bruselu. Trápnejšiu situáciu si vari nemožno predstaviť. Nemeckí politici by si preto mali uvedomiť svoje doterajšie hospodársko-politické prešľapy, vstúpiť si do svedomia, nabrať odvahu - a ihneď vysúkať rukávy a začať s trhovo orientovanými reformami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...