Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       4. február 2002 Rakúsky minister Bartenstein sa vyslovil za „veľký tresk“ Gabriel Sedlák Rakúsky minister hospodárstva Martin Bartenstein sa na Svetovom ekonomickom fóre v New Yorku cez víkend vyslovil za tzv. „veľký tresk“, teda rozšírenie Európskej únie v roku 2004 o desať štátov. Medzi politikmi z kandidátskych krajín, ktorí sa na tlačovke s Bartensteinom zúčastnili, bol aj slovenský vicepremiér Ivan Mikloš. Martin Bartenstein pripomenul, že najťažšie témy prístupových rozhovorov, akými sú poľnohospodárstvo, regiónalna politika a financie, ešte len stoja pred favoritmi rozšírenia. Napriek tomu vyslovil presvedčenie, že sa prijatý scenár „azda najzložitejšieho a najdôležitejšieho projektu v histórii Európskej únie“ podarí dodržať. AUDIO: „Z môjho pohľadu je to priamo politický projekt, ktorého cieľom je stabilizácia demokracií, zvýšenie stability a poskytnutie príležitosti pre Európu, aby žila v mieri.“ Bartenstein teda očakáva rozšírenie únie o desiatku najlepšie pripravených krajín v roku 2004. Zatiaľ zaostávajúce Rumunsko a Bulharsko by sa podľa neho mohli pripojiť o tri roky neskôr. Rakúsky minister v New Yorku zdôraznil, že jeho krajina už teraz profituje z čulých obchodných vzťahov so svojimi susedmi – Slovenskom, Maďarskom, Slovinskom a Českou republikou. Niektoré z kandidátskych krajín mali na spomínanej tlačovej besede svoje zastúpenie. Popri slovenskom vicepremiérovi Ivanovi Miklošovi bol prítomný napríklad poľský minister financií Marek Belka. Ten sa v súvislosti s projektom spoločnej európskej meny, ku ktorej sa nováčikovia únie pričlenia zhruba o ďalších päť rokov neskôr, snažil za kandidátske krajiny rozptýliť akékoľvek pochybnosti. AUDIO: “Ak ich lídri budú rozhodní, odhodlaní pre jednoznačnú podporu pripojenia sa k Európskej únii, potom ich obyvatelia kandidátskych štátov budú nasledovať. To, čo ľudia odmietajú – a oprávnene – sú pochybnosti vlády a prenášanie tohto nedostatku jasného postoja na ľudí.“ Nedostatkom jasného postoja však trpia často politické reprezentácie nielen v kandidátskych, ale aj členských krajinách. Aktuálnym príkladom je práve rakúska vláda, ktorú Bartenstein v New Yorku reprezentoval. Jeho víkendové vystúpenie možno vnímať ako tú prointegračnú tvár Rakúska. Protiintegračný nádych však mala v alpskej republike nedávna petícia, odmietajúca vstup Českej republiky do Európskej únie, ak Praha nezavrie jadrovú elektráreň Temelín. Iniciátorom akcie boli vládni Slobodní populistu Joerga Haidera. Ich partneri, ľudovci, petíciu nepodporili a držia sa rakúsko-českej dohody z Bruselu z konca roka, ktorá s prevádzkou elektrárne ráta. Rakúsky minister Martin Bartenstein sa tejto témy dotkol na Svetovom ekonomickom fóre iba veľmi všeobecne. AUDIO: “Prechodné obdobia sú samozrejme nevyhnutné pre voľný pohyb pracovných síl či kapitálu. Životné prostredie bude takisto jednou z oblastí, kde nie je možné splniť európske štandardy od prvého dňa členstva.“ Protitemelínske ťaženie v Rakúsku a nie vždy vhodné reakcie českých politikov, predovšetkým urážlivé výroky premiéra Miloša Zemana, vyplavili na povrch česko-rakúskej politickej agendy staronový problém – Benešove dekréty, na základe ktorých boli z Československa odsunutí sudetskí Nemci. Aj v tejto otázke je viedenská vládna koalícia rozdelená. Slobodní žiadajú zrušenie dekrétov, čo Praha jednoznačne odmieta. Ľudovci kancelára Wolfganga Schuessela sa prihovárajú za prijatie deklarácie, ktorá raz a navždy stanoví, že povojnové dekréty československého prezidenta už neplatia a že sú mŕtvou neprávosťou. Čiže čosi, čo už zaznelo medzi Prahou a Berlínom. Na jednej strane je Bartensteinovo pozitívne vyhlásenie o rozšírení únie, na druhej praktická politika Viedne. Celú situáciu výstižne v minulých dňoch pomenoval komisár EÚ Rakúšan Franz Fischler, keď povedal: „Rakúsko určite nehrá úlohu, ktorú sme si pred časom chceli sami prisúdiť, totiž stať sa hovorcom kandidátskych krajín.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...