Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       5. február 2002 Česká štvorkoalícia zanikla, nie však jej potenciál Gabriel Sedlák V susednej Českej republike je najväčšou politickou udalosťou uplynulých dní rozpad opozičnej štvorkoalície. Formácie, ktorá mala veľkú šancu vyhrať júnové parlamentné voľby. Mala to byť udalosť plesovej sezóny. Reprezentačný ples štvorkoalície sa však minulú sobotu zmenil na kar. Deň predtým totiž favorit blížiacich sa parlamentných volieb fakticky zanikol. Pripomeňme si, že stredopravé zoskupenie, ktorého kostrou boli ľudovci a liberálna Únia slobody, vzniklo v lete 1998 v reakcii na opozičnú zmluvu. Tá vtedy ako východisko z povolebného patu otvorila cestu k menšinovej vláde sociálnych demokratov, tolerovanej Klausovou ODS. Štvorkoalícia mala podľa niektorých prieskumov voľby vyhrať, alebo sa prinajmenšom stať popri ČSSD a ODS ďalším zhruba rovnako silným subjektom. Už sa to týmto stranám nepodarí, presnejšie nie ako štvorkoalícii. Rozbuškou sa stal nesplácaný takmer 70-miliónový dlh najmenšieho z partnerov, Občianskej demokratickej aliancie. Vo chvíli, keď sa už podarilo nájsť spôsob jeho vyrovnávania, objavil sa ďalší - podľa jedných skutočný, podľa iných údajný - finančný záväzok ODA, ktorého prípadné splácanie by zrejme znemožnilo dodržať dohodu u vyrovnaní pôvodne jediného dlhu. Táto komplikácia sa pre ľudovcov stala natoľko nestráviteľnou, že odmietli kandidovať do snemovne spolu s ODA, a ponúkli spoločnú kandidátku Únii slobody, ktorá sa už vlani zlúčila s druhou z menších strán štvorkoalície, Demokratickou úniou. Odpoveď unionistov by mala padnúť dnes večer. Ľudovci tvrdia, že subjekt, ktorý chce byť pre voličov alternatívou k „nemorálnej opozičnej zmluve“, si podobné časované bomby, akou sú nejasnosti v straníckych financiách, pred voľbami dovoliť nemôže. Ich oponenti, vrátane odmietnutej ODA, tvrdili, že pravým dôvodom rozpadu štvorkoalície je snaha ľudovcov zbaviť sa partnera, ktorý by v prípadných povolebných rokovaniach so sociálnou demokraciou mohol byť na obtiaž. Súčasťou tejto teórie je aj presvedčenie, že s koncom opozičnej zmluvy, ktorej význam zanikol prijatím tohtoročného štátneho rozpočtu, sa vytratilo aj opodstatnenie koaličnej spolupráce programovo odlišných strán. Politológ Bohumil Doležal si však myslí, že hoci sa voľbami nanovo rozdajú karty, opozičná zmluva ešte nemusí byť minulosťou. Doležal: „Ta hrozba tu samozřejmě zůstává a to, že se koalice rozpadla, se stala dokonce velmi pravděpodobnou. Já se obávám, že u nás nebude možné v budoucnu udělat vládu bez něčeho takového, jako je opoziční smlouva. Protože ať už vznikne nějaký dvojblok nebo budou Unie svobody a lidovci kandidovat samostatně, bude pro ně velký problém vyvážit plonkové hlasy komunistické a dosáhnout aspoň toho, aby mohli hrát úlohu jazýčku na vahách.“ RFE: Nakoľko hrozí Českej republike podobný model, aký poznáme z Rakúska, kde si v minulých rokoch dve veľké strany v podstate akoby „rozdelili štát“, než do toho nakoniec vstúpila tretia, Haiderova strana? Doležal: „Toto nebezpečí tady samozřejmě hrozí, ovšem v ještě daleko strašnější podobě než v Rakousku, protože u nás se Haider jmenuje Grebeníček.“ RFE: Čiže predseda komunistickej strany. Doležal: „Tak. A je velké nebezpečí, že se vytvoří takový trojstranický systém, ve kterém ta jedna strana nemůže trvale zůstat úplně nekompatibilní, aniž by nabývala na preferencích, aniž by rostlo u těch stran, které jsou odsouzeny nějakým způsobem spolupracovat (tady myslím ODS a ČSSD), pokušení s tou stranou nějakým způsobem – buď vysloveně nebo zákulisně – spolupracovat.“ Únia slobody teda stojí pred neľahkým rozhodnutím, či pôjde do volieb sama alebo s ľudovcami. V prvom prípade by riskovala, že zostane za bránami parlamentu a finančné náklady tejto smutnej dohry by si naviac hradila sama. Popri pude sebazáchovy by ju však o správnosti zachovania koaličnej spolupráce s ľudovcami mohli presvedčiť aj iné argumenty. V neposlednom rade sú to výsledky ich doterajšej spolupráce: volebné úspechy v krajských i v senátnych voľbách, vďaka čomu získala štvorkoalícia v hornej komore parlamentu väčšinu a mohla tak zablokovať ústavné zmeny z dielne zmluvnoopozičnými stranami okupovanej Poslanecnej snemovne, napríklad návrh na zmenu volebného zákona. Sociológovia sú presvedčení, že potenciál hlasov, odmietajúcich opozičnú zmluvu, tu stále je. Pri pohľade na odraz politického diania v médiách by však unionisti a ľudovci mali konať čo najrýchlejšie. Zatiaľ čo štvorkoalíciu dnes charakterizujú vnútorné spory, z dielne ODS a ČSSD komentujú noviny ich návrhy na reformu dôchodkového zabezpečenia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...