Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       7. február 2002 Rokovanie ministrov EÚ v španielskom Caceres Ahto Lobjakas - Jaroslav Rozsíval V malom španielskom meste Caceres sa zajtra a v sobotu stretnú ministri zahraničných vecí EÚ, aby tu rokovali o financovaní rozšírenia Únie, o situácii na Blízkom východe a na Balkáne. Víkendové stretnutie šéfov diplomacií členských štátov EÚ v malom španielskom meste, ležiacom 240 km juhozápadne od Madridu, sa uskutoční na základe tzv. „gymnišských pravidiel“ Únie, stanovených v roku 1974 na zámku Gymnich pri Bonne. Takéto stretnutie sa spravidla koná raz za pol roka, teda vždy po zmene rotujúceho predsedníctva Únie, na pomerne izolovanom mieste za minimálnej pozornosti médií a verejnosti. Cieľom konferencie je najmä výmena názorov o aktuálnych politických otázkach. Pravdepodobne najzaujímavejšou témou víkendového rokovania bude téma rozšírenia Únie smerom na Východ a najmä jeho financovanie. Návrh EK na spôsob stupňovitého financovania nových členských štátov po ich vstupe do Únie vyvolal totiž nevôľu kandidujúcich krajín, najmä v prípade dotácií pre agrárny sektor. Tie by totiž v prípade nových členov mali dosiahnuť úroveň dotovania súčasných členských krajín až po desiatich rokoch. Ohľadom návrhu Komisie neprekročiť stanovený rozpočtový plán EÚ do roku 2006 jestvuje medzi súčasnými 15 členmi zhoda, rozpory prevládajú v otázkach, týkajúcich sa spoločného rozpočtu EÚ po roku 2006. Veľkí prispievatelia do rozpočtu, akým je napríklad Nemecko, by sa radi dožili reformy spoločnej agrárnej politiky, ktorá spotrebuje asi polovicu rozpočtu Únie – a to redukciou jestvujúcich dotácií. Iné štáty navrhujú nespájať otázku reforiem Únie s problematikou prístupových rokovaní. To by podľa nich iba spomalilo proces rozširovania. Lenže za takýmito argumentmi sa často skrýva neochota členských štátov zbaviť sa lukratívnych a často až luxusných dotácií pre svoj pôdohospodársky sektor. Takisto je možné, že sa v Únii presadí názor vynechať z diskusií o reforme agrárnej politiky kandidátske krajiny – a to až do ukončenia prístupových rokovaní. Riešenie by sa však malo dosiahnuť pred vstupom nových členov do Únie. Samozrejme, že diskusia na tému financovania agrárnej politiky EÚ za účasti nových členov, najmä Poľska, by bola oveľa ťažšia. Jednou z ďalších tém rokovania v Caceres bude aj situácia na Blízkom východe. V Únii síce zatiaľ nejestvuje spoločná stratégia o postoji k palestínsko-izraelskému konfliktu, tlak na aktívnejší prístup k jeho riešeniu je však údajne veľký. V utorok to v Štrasburgu naznačil aj šéf zahraničnej politiky EÚ Javier Solana: AUDIO: „My, ako Európania, máme pred sebou veľkú prácu v snahe zblížiť znepriatelené spoločnosti na Blízkom východe. Preto, čo sa dá urobiť prostredníctvom parlamentu, inštitúcií, mimovládnych organizácií, to musíme vykonať.“ V tejto otázke už jestvujú dve iniciatívy – v prvom rade je tu návrh talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho usporiadať o Blízkom východe medzinárodnú konferenciu, tá je však pravdepodobne odsúdená na neúspech. A potom je tu francúzsky návrh medzinárodne uznať existenciu palestínskeho štátu na základe princípu, že Izrael a Palestína vzájomne uznajú svoje právo na existenciu. Palestínsky štát by pritom získal iba postupne kontrolu nad okupovanými územiami. Je otázne, ktorá a či vôbec niektorá z jestvujúcich iniciatív získa podporu členských krajín EÚ. Ministri by mali rokovať aj o situácii na Balkáne, konkrétne o hroziacom rozdelení zvyškovej Juhoslávie a o budúcnosti síl NATO v Macedónsku, ktoré by podľa Španielska mala vystriedať jednotka pod vedením EÚ. Rokovanie šéfov diplomacií v Španielsku má však predovšetkým konzultačný charakter a účastníci nie sú viazaní podmienkou prijať spoločné vyhlásenie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...