Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       9. február 2002 Desať rokov Maastrichtskej zmluvy Ján Šalgovič 7. februára 1992 podpísali ministri zahraničných vecí a financií vtedajšieho Európskeho spoločenstva v holandskom mestečku Maastricht dohodu o Európskej hospodárskej a menovej únii. Týmto sa zakončil historický rokovací proces, ktorého vyvrcholením boli urputné zápolenia najvyšších euro-predstaviteľov v decembri 1991 - takisto v Maastrichte. Nemecký kancelár Helmut Kohl, francúzsky prezident Francois Mitterrand a ďalší špičkoví euro-matadori dosiahli po dlhých a náročných rokovaniach konsenzus ohľadom zavedenia novej spoločnej európskej meny. V roku 1997 pribudol k Maastrichtskej zmluve takzvaný Pakt stability. Jeho cieľom bolo dlhodobo udržať v platnosti ekonomické kritéria, podmieňujúce dynamický hospodársky rast za miernej inflácie a nízkeho deficitu štátneho rozpočtu. A napokon, začiatkom tohto roku uzrelo euro definitívne svetlo sveta; stalo sa zákonným platidlom v členských štátoch menovej únie. Maastrichtská zmluva je absolútnym historickým míľnikom projektu európskej integrácie. Je jeho zavŕšením v menovej oblasti. Na druhej strane je vlastne začiatkom ešte náročnejšieho procesu: zjednocovania v hospodársko-politickej a následne v politickej sfére. Dnes, 10 rokov po podpísaní Maastrichtskej zmluvy prežívajú členské štáty menovej únie ekonomickú krízu. Táto je sčasti spôsobená vonkajšími faktormi, na ktoré politika nemá nijaký vplyv. Tu spomeňme v prvom rade 11. september a jeho ekonomické následky. Na strane druhej je súčasná hospodárska mizéria v euro-zóne jednoznačnej spôsobená skutočnosťou, že príslušní politici si jednoducho neurobili domáce hospodársko-politické úlohy. Odstrašujúcim príkladom je Nemecko, ešte nedávno žiarivý ekonomický model. Koalícia sociálnych demokratov a Zelených nebola na čele s kancelárom Gerhardom Schröderom vstave realizovať potrebné reformy. Nebola schopná uvoľniť štátne obruče, zvierajúce trhový mechanizmus, a tým podporiť rastový ekonomický potenciál. Výsledok: každý desiaty práceschopný človek medzi Rostockom a Mníchovom je bez zamestnania, hrubý domáci produkt stagnuje, deficit štátneho rozpočtu sa nebezpečne blíži k magickej hranici troch percent hrubého domáceho produktu. Nemecku hrozí, že dostane z Bruselu takzvaný "modrý list", takpovediac "euro-napomienku", že nemecká diera v erárnej pokladnici sa priveľmi odklonila od prognózovaných hodnôt a že sa nedá vylúčiť porušenie kritérií paktu stability. Gerhard Schröder sa všetkými možnými zákulisnými trikmi snaží odvrátiť odoslanie "modrého listu". Ak sa mu to podarí, spraví však európskej veci medvediu službu. Veď zmäkčenie kritérií Paktu stability by viedlo k poznatku, že dnešní politici neberú ekonomické meradlá tak vážne, ako ich predchodcovia. Že sa odklonili od úsilia zreformovať hospodárstvo trhovo orientovanými opatreniami. Že namiesto štruktúrnych reforiem sú ochotní znovu vkĺznuť do nesprávnej politiky rozšafného gazdovania so štátnymi prostriedkami. Desiate výročie Maastrichtskej dohody nestojí veru po šťastnou hviezdou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...