Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       12. február 2002 Český parlament sprístupnil zväzky komunistickej Štátnej bezpečnosti Gabriel Sedlák Vyrovnať sa so svojou kolektívnou minulosťou musia, alebo by sa aspoň mali, nielen republiky bývalej Juhoslávie, ale aj ostatný postkomunistický svet. Susedná Česká republika podnikla v tomto smere v minulých dňoch výrazný krok: tamojší poslanci súhlasili so zverejnením dokumentov komunistickej ŠtB. Na lavici obžalovaných hádam najsledovanejších súdnych procesov súčasnosti v Českej republike sú popri bývalých komunistických papalášoch aj reprezentanti ich vtedajšej represívnej tajnej polície – Štátnej bezpečnosti. Včera padli prvé nepodmienečné tresty, súvisiace s tzv. akciou Asanácia. Išlo o plán na vypudenie odporcov husákovského režimu do zahraničia. Túto špinavú prácu robili samozrejme príslušníci ŠtB. Ich šéfovia dostali dnes paradoxne iba podmienečné tresty. Ak už nie trestom pre eštébákov a ľudí, ktorí s nimi spolupracovali, tak prinajmenšom príspevkom k vyrovnávaniu sa s minulosťou celej spoločnosti sa má stať iniciatíva českého Senátu, ktorú minulý piatok schválila aj dolná komora parlamentu. Ak návrh ešte raz schváli Senát a podpíše ho prezident, viac ako 12 rokov po páde komunizmu budú mať Česi možnosť nahliadnuť do väčšiny dokumentov, ktoré ŠtB zhromažďovala. V súčasnosti sa môžu českí občania oboznamovať iba s obsahom zväzkov, ktoré ŠtB viedla o ich osobe. Dôvody, ktoré senátorov viedli k tejto iniciatíve, vysvetľuje jedna z nich Dagmar Lastovecká. AUDIO: „U nás se pořád hovoří o tom, že česká společnost se vlastně nevypořádala s minulostí a my se domníváme, že označení viníků, vyslovení trestu je věc, která je velice komplikovaná, jde velmi ztěžka, ale že minimální krok, který by se v této souvislosti měl učinit, je alespoň informovat veřejnost o praktikách režimu, který byl vlastně zákonem prohlášen za zločinný.“ V záujme toho by sa na verejnosť mali dostať nielen zväzky o sledovaných osobách, ale i zoznamy spolupracovníkov a agentov ŠtB. Oponenti tohto zámeru, a medzi nimi sú aj viacerí bývalí disidenti ako napríklad Jiří Diestbier či Petr Uhl, sa ale obávajú, že otvorením archívov tajnej polície sa vyplaví mnoho lží a špiny. Aj preto, že horliví donášači si mohli nepochybne všeličo vymyslieť. Senátorka Dagmar Lastovecká sa tieto obavy snaží rozptýliť. AUDIO: „Osobní údaje jsou chráněny, to znamená, že obavy, že někomu se zveřejní věci, které souvisejí s jeho osobním životem, jsou také naprosto mimo. Samozřejmě jsem si vědomi, že část té dokumentace neexistuje a že také všechny údaje nemusí být stoprocentně pravdivé, a proto také ten zákon říká, že resorty, které zveřejní informace, neručí za jejich pravdivost. Nicméně já si myslím, že pokud ten zákon má informační charakter, tak to, co veřejnosti dáváme, je informace o tom, jaké údaje ta StB vedla.“ Tajnými by mali zostať iba zostať iba tie dokumenty ŠtB, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť bezpečnostné záujmy štátu, alebo ohroziť ľudské životy. Hovorí opäť senátorka Dagmar Lastovecká. AUDIO: „Tento zákon nemá vlastně žádné právní důsledky, to znamená, že určité obavy, které zaznívají, že ze zveřejnění těchto informací vyplyne nějaký hon na lidi, jsou liché. Na druhé straně jsme považovali za důležité informovat veřejnost o spolupráci některých lidí se Státní bezpečností i s ohledem na jakousi ochranu veřejného života a i proto, aby lidé, kteří měli určité aktivity nad rámec únosnosti, nezasahovali do vrcholných funkcí a aby se spíše stáhli, když už jednou selhali.“ Ako je vidieť, Česi, či aspoň ich zákonodarcovia, sa domnievajú, že na ochranu ich spoločnosti nestačí lustračný zákon, ktorý od začiatku deväťdesiatych rokov neumožňuje ľuďom, ktorí sa v minulom režime výrazne exponovali, vykonávať dnes určité viditeľné a hlavne vplyvné funkcie. Pripomeňme v tejto súvislosti, že na Slovensku lustračný zákon už dávno neplatí a aj v čase, keď platil, nebol dodržiavaný. Možno o to viac by slovenskej spoločnosti prospelo dozvedieť sa viac o svojej minulosti. Česi to za Slovákov neurobia. Mimochodom v ČR zostanú informácie o cudzincoch z „eštébáckych“ archívov naďalej nedostupnými. To preto, aby sa českí občania nemohli zoznamovať so zväzkami o občanoch Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...