Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       13. február 2002 Kritika návrhu Európskej komisie na financovanie rozšírenia EÚ zo strany členských štátov Jaroslav Rozsíval Návrh Európskej komisie na financovanie rozšírenia EÚ sa v týchto dňoch dostal pod paľbu ostrej kritiky zo strany viacerých členských štátov Únie. Diplomati Rakúska, Holandska, Veľkej Británie a Nemecka naznačili, že by privítali výrazné zmeny návrhu Európskej komisie pred jeho schválením Úniou. Tento návrh na spôsob financovania nových členských štátov po ich vstupe do Únie by sa mal stať východiskovým dokumentom pre vyjednávanie o tzv. troch finančných kapitolách s kandidátskymi krajinami. Čiže reč je o financovaní poľnohospodárstva, regiónov a národných rozpočtov. Podľa niektorých názorov, vyslovených diplomatmi EÚ, je návrh EK príliš drahý. Iní zase navrhujú zásadnú reformu spoločnej európskej agrárnej politiky ešte pred vstupom nových štátov do Únie. Komisárka EÚ pre rozpočet Michaela Schreyerová označila síce návrh financovania rozšírenia za dobrý kompromis, avšak ministri financií Nemecka, Fínska, Švédska, Holandska, Veľkej Británie a Rakúska sa držia záverov berlínskeho summitu EÚ z r.1999 a tvrdia, že návrh by zvýšil náklady na rozšírenie spôsobom, ktorí by pred svojim voličmi nedokázali obhájiť. Do popredia sa tak dostáva otázka reformy agrárnej politiky EÚ, teda otázka vnútorných reforiem Únie, o ktorých je v súvislosti s jej rozšírením smerom na Východ reč už niekoľko rokov, ale ku ktorej sa v Únii akosi stále nikto nemá. Pripomeňme, že návrh Európskej komisie na financovanie nových členských štátov narazil na kritiku niektorých z nich najmä v otázke dotovania agrárneho sektora: Európska komisia ráta s postupným zvyšovaním dotácií, a to v priebehu 10 rokov, to sa však nepáči nielen agrárnemu Poľsku, ale aj ďalším štátom tzv. Visegrádskej štvorky, ktoré tvrdia, že nižšie dotácie znevýhodnia nových členov voči tým súčasným. Komisia však argumentuje potrebou zavádzania agrárnych reforiem v krajinách strednej a východnej Európy, ku ktorým by ich zase plné dotácie nemotivovali. Nemecko je najväčším prispievateľom do spoločného európskeho rozpočtu, a to má dokonca principiálne námietky voči dotáciám do agrárneho sektora nových štátov. Podľa Berlína by sa mala Komisia držať záverov berlínskeho summitu. Predstavitelia EÚ však trvajú na svojom návrhu prideliť novým krajinám dotácie vo výške 25 percent jestvujúcich dotácií členským štátom z politických dôvodov. Podľa najnovších informácií z Bruselu by k agrárnej reforme mohlo dôjsť už v roku 2003, po ukončení prístupových rokovaní, ale ešte pred rozšírením Únie, teda tak, aby o otázke poľnohospodárskych dotácií nemohli hlasovať nové členské krajiny – napríklad Poľsko( i keď ich účasť na diskusii bude podľa vyjadrenia európskych diplomatov vítaná). V podobnom zmysle sa včera vyjadril aj nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer v lotyšskej Rige: AUDIO: „Náš záujem, ako najsilnejšieho prispievateľa, a to som povedal aj v Poľsku a opakujem to aj tu , je to, že vy všetci by ste mali byť, a to čo najskôr, nielen členmi EÚ, ale aj jej prispievateľmi.“ Spor o reformu agrárnej politiky EÚ je však zároveň aj sporom o termín rozšírenia Únie, pretože podľa názoru mnohých zúčastnených sa v prípade otvorenia tohto problému môže celý proces prijímania spomaliť. Jadrom sváru sú tzv. priame platby európskym farmárom: Nemecko totiž tvrdí, že rozšírenie týchto platieb na nové krajiny by znemožnilo ich neskoršie zrušenie pri prijímaní nového spoločného rozpočtu na roky 2007-2013. Na tom by sa už totiž podieľali aj nové členské štáty. Dodajme, že k nemeckému postoju sa už dnes údajne prikláňa aj Francúzsko, napriek blížiacim sa celoštátnym voľbám.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...