|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
15. február 2002
|
Európsky parlament ako ho vníma európska verejnosť
|
Miroslav Neoveský
|
Mnohé, najmä úsilie kandidátskych krajín, nasvedčuje tomu, že Európska únia by sa mohla rozšíriť o nových členov v roku 2004. V tom istom roku sa budú konať aj voľby do Európskeho parlamentu, na ktorých by sa mohli po prvý raz zúčastniť aj občania novoprijatých krajín aj zo strednej a východnej Európy. Nezaškodí preto vari, ak sa pozrieme na túto ustanovizeň a najmä na to, ako ju vníma verejnosť súčasných členských krajín. S použitím materiálu korešpondenta Slobodnej Európy Breffni O´Rourkeho príspevok do vysielania pripravil Miroslav Neoveský.
Ak občania Európskej únie hovoria o Európskom parlamente, tak prvé čo im zíde na um, je extravagantnosť. Osobitne so zreteľom na výdavky jeho poslancov a jeho dve budovy. Jednej v Štrasburgu a druhej v Bruseli. Tá v hlavnom meste Belgicka, kde poslanci strávia najviacej času, stála údajne takmer miliardu dolárov.
Pokiaľ však ide o denno-dennú prácu európskeho zákonodarného zboru, o tej toho málo počuť. Európska verejnosť je voči nemu apatická a účasť na voľbách do Európskeho parlamentu od tých prvých v roku 1979 neustále klesala. V tých posledných v roku 1999 bola v niektorých štátoch taká nízka, že sa objavili pochybnosti o jeho demokratickej legitimite. Poslanec britských konzervatívcov v Európskom parlamente Daniel Hannen k tomu povedal:
AUDIO
„Ja som bol zvolený len za 24 percentnej účasti voličov. V uplynulých dňoch v jednej z televíznych show hlasovalo dva razy viacej ľudí o tom, kto zo spevákov vo Veľkej Británii sa im páči najviac, než vo voľbách, v ktorých som bol znovuzvolený do Európskeho parlamentu.“
Takáto je teda povesť Európskeho parlamentu, ustanovizne trocha zaznávanej a zdanlivo málo zaujímavej pre bežných občanov krajín Európskej únie a už tobôž pre občanov krajín strednej a východnej Európy uchádzajúcich sa o členstvo.
Mužom, ktorý je odhodlaný dokázať nesprávnosť takéhoto obrazu Európskeho parlamentu, je jeho nový predseda, írsky nezávislý Pat Cox, bývalý televízny novinár. Jeho tromi prioritami sú: vniesť parlament a teda aj Úniu silnejšie do povedomia radových občanov, reformovať parlament a zbaviť ho nádychu extravagantnosti a samoľúbosti a zjednotiť Európu rozšírením Únie smerom na Východ. K tomu hovorí:
AUDIO
„ Dúfam, že prioritou súčasného parlamentu pred budúcimi voľbami je ukončiť rokovania s čo najväčším počtom kandidátov. Je to historická výzva pre nás, súčasnú generáciu Európanov. Dúfam, že parlament bude nielen veľmi aktívnym účastníkom tohto procesu, ale zároveň aj horlivým advokátom čo najskoršieho a najširšieho uzavretia procesu rozširovania.“
Keďže Európsky parlament musí schváliť prijatie každého nového člena, je široká podpora rozširovaniu veľmi dôležitá. Považovať parlament za bezvýznamný alebo za irelevantný by preto bolo chybou. Riaditeľ tlačového odboru Európskeho parlamentu Daniel Harley to formuloval nasledovne:
AUDIO
"Európsky parlament musí vysloviť svoj názor alebo rozhodnúť o formuláciách asi 80-tich percent zákonodarných opatrení, navrhnutých Bruselom. Jeho právomoc sa zvýšila najmä nadobudnutím platnosti Maastrichtskej a neskôr Amsterdamskej zmluvy v roku 1999.“
Popri spolurozhodovaní s Radou ministrov EÚ v legislatívnej oblasti parlament tiež schvaľuje rozpočet Únie v úctyhodnej hodnote 70 miliárd dolárov, teda približne 100 miliárd eur ročne. Na prestíži získal aj tým, že v roku 1999 poslanci Európskeho parlamentu prakticky donútili Európsku komisiu, vedenú Jacquesom Santerom, k rezignácii pre dôvodné podozrenie z korupcie.
Samozrejme, že zatiaľ Európsky parlament nie je zákonodarným orgánom v plnom zmysle slova, pretože okrem iného nemá právomoc navrhovať zákony. Jeho legislatívna funkcia spočíva v súčinnosti s Európskou komisiou a Radou ministrov. Nemožno ho teda v tomto zmysle porovnávať napríklad s Kongresom Spojených štátov. Aj v tom spočíva jedna z výziev pre budúcnosť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|