Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. február 2002 Diskusia o prisťahovalectve v Nemecku Ján Šalgovič, Mníchov Diskusia o prisťahovalectve naberá v Nemecku znovu na obrátkach - aby plánovite uviazla na plytčine. Kľúčové názorové triangulačné body vytýčili nemecké politické strany už vlani. Sociálni demokrati sa po dlhom a úpornom vnútornom zápolení prebojovali k náhľadu, že najskôr treba integrovať do spoločnosti tých zahraničných pracovníkov, čo sa už nachádzajú na nemeckom území. Potom treba poskytnúť povolenie špičkovým odborníkom zo všetkých piatich svetadielov. A až na konci tohto reťazca sa nachádza prípadný nábor i menej kvalifikovaných robotníkov, stavbárov, čašníkov a podobne. Cieľ bol zjavný: SPD mala obavy, že pre prípadný príliš veľkodušný postoj voči prisťahovalcom, najmä menejkvalifikovaným, by prišli o voličské hlasy najvernejších priaznivcov - nemeckých robotníkov. Teda - prisťahovalectvo treba podľa SPD usmerňovať. Postoj pravicových kresťanských strán k prisťahovaleckej problematike bol už minulý rok jasný: Áno, prisťahovalectvo je potrebné; predovšetkým by malo ísť o vysokokvalifikovaných prisťahovalcov; nutné je zvýšiť úsilie integrovať cudzincov do nemeckej spoločnosti; a vôbec: v prvom rade musíme poskytnúť šancu, teda potrebné vzdelanie, nemeckým spoluobčanom. Čiže - CDU a CSU chcú prisťahovalectvo v prvom rade obmedziť. Strana Zelených sa už roky zasadzuje za čo najširšie možné otvorenie prisťahovaleckých vrát. Tento zástoj je spolu s ochranou životného prostredia, pacifizmom a feminizmom jedným z ideologických pilierov Zelených. Počas vládnutia od roku 1998 narazila ekológia a pacifizmus na nemilosrdný múr mocensko-politickej reality. Feminizmus sa ocitol na okraji spoločenského záujmu. Zelení teraz bojujú o poslednú ideologickú oporu - o rozšírenie prisťahovalectva. Preto sa v rámci koaličných rokovaní snažia zachovať z pôvodných zelených prisťahovaleckých predstáv čo najviac. Predovšetkým sa nechcú vzdať práva na prisťahovanie tých ľudí, čo sú prenasledov/aní pre svoje pohlavie či sexuálne zameranie. A tých, čo nie sú prenasledovaní štátnymi inštitúciami, ale inými orgánmi, povedzme rôznymi politickými hnutiami. Tieto, a niektoré iné požiadavky, sa Zeleným podarilo pred časom vtesnať do spoločného koaličného rokovacieho programu koalície. SPD a Zelení však potrebujú súhlas opozície, lebo táto má blokačnú väčšinu v druhej komore nemeckého parlamentu, v Spolkovej rade. V posledných dňoch sme však svedkami zaujímavého strategického posunu. Diskusia o prisťahovalectve nabrala síce na obrátkach. Jej cieľom je však očividne zahrať celú problematiku do autu. Sociálni demokrati akoby stratili eminentný záujem o úspešné zavŕšenie prisťahovaleckých rokovaní. Vedia totiž, že keď sa budú všetkými desiatimi stavať za liberálny červeno-zelený kompromis, môžu sa im voliči, ustráchaní pred lacnou pracovnou konkurenciou, pomstiť odovzdaním hlasov kresťanským stranám. Kancelár Schröder začal argumentovať, že v čase, keď je každý desiaty práceschopný Nemec bez zamestnania, treba upriamiť pozornosť na tento nevyužitý rezervoár pracovných síl a nie snažiť sa o príliv cudzincov do Nemecka. SPD sa nachádza v pomerne výhodnej situácii: Keď sa Zelení postavia na zadné a zablokujú rokovania medzi koalíciou a opozíciou, potom môže Schröder ukázať prstom na Zelených - a týmto sa vyzuť zo zodpovednosti. Kresťanské strany zase budú môcť naďalej maľovať prisťahovaleckého čerta na stenu, keď už nie červeno-zeleného, tak aspoň iba zeleného. Zelení sa budú hrdiť tým, že zabránili represívnemu prisťahovaleckému zákonu. A všetci budú môcť jednohlasne sľubovať občanom-voličom, že nový, lepší, modernejší prisťahovalecký zákon určite uzrie svetlo sveta - na budúci rok, po parlamentných voľbách...		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...