Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       18. február 2002 Zemanove silné slová a malé svetielo nádeje v ťaživej blízkovýchodnej atmosfére Daniel Bútora Viacerí európski predstavitelia navštívili v krátkom čase Izrael, aby dali najavo svoj záujem na zastavení násilia. Pomedzi slová o mieri ale počuť v Izraeli skôr streľbu a výbuchy. Začnime najskôr trochu ľahším tónom: svoju pravidelnú dávku silných slov vypustil tentoraz český premiér Miloš Zeman v Izraeli. Zeman, ktorý sa len prednedávnom podľa domácich pozorovateľov až príliš zaangažoval v spore s Rakúskom, tentoraz nešetril obete svojej irónie v Európe i na Blízkom východe. Najskôr sa vyjadril k rakúskemu Jörgovi Haiderovi, ktorý sa nedávno stretol s irackým diktátorom Saddámom Husajnom. Zeman prirovnal Haidera k Adolfovi Hitlerovi. Čosi podobné však už urobil aj doma, väčšiu pozornosť preto vzbudilo jeho ďalšie prirovnanie - to keď Hitlerovo meno použil aj v prímere s osobou palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Dodajme, že hoci si to isté v Izraeli určite myslí celý rad ľudí, len málokto z verejných predstaviteľov si dovolí používať takýto slovník, a ako dodávajú pozorovatelia, najmä izraelská ľavica bola dosť zaskočená. Vážnejšie sa k Izraelu vyslovil nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer. Ten po víkendovej návšteve Izraela povedal v Bruseli, že obe strany - Izrael i Palestínčania - musia zastaviť eskaláciu násilia. Tá si počas víkendu vyžiadala desať mŕtvych. K tomu treba prirátať dve katastrofické správy z piatku: palestínskym bojovníkom sa podarilo zničiť tank Merkava-3, jeden z najbezpečnejších na svete. Jednotkám Hizballáhu sa nič podobné nepodarilo počas osemnástich rokov izraelskej okupácie južného Libanonu. V tanku, ktorého hodnota bola v prepočte vyše sto miliónov korún, zahynuli traja izraelskí vojaci, štvrtý bol zranený. Izrael dokonca zakázal uverejniť fotografie vraku. Dnes sa objavili správy o tom, že Palestínačnia použili pre mínu na zničenie tanku aj známu výbušninu semtex. Druhou zlou správou pre Izrael bola piatková smrť šéfa elitnej jednotky ozbrojených síl, na ktorého padla stena búraného domu palestínskeho radikála na západnom brehu Jordánu. Našej spolupracovníčky v Jeruzaleme Nataši Dudinskej sme sa opýtali, aká bola v Izraeli po takomto ťažkom víkende atmosféra. AUDIO: "Veľmi ťaživá. Bolo to skutočne veľké vyvrcholenie násilia a príliš veľké množstvo obetí, a politici na oboch stranách sa snažia prísť na to, čo ďalej. Je jasné pravici i ľavici, vláde i opozícii, že takto to ďalej nie je možné, avšak nejako sa nevedia dohodnúť na tom, čo ďalej. Medzitým sa ozývajú aj pozitívne hlasy: počas víkendu bola veľká promierová demonštrácia v Tel Avive, na ktorej sa zúčastnilo 20,000 ľudí, a bola to najväčšia promierová demonštrácia od začiatku intifády. Na druhej strane Výbor za mier a bezpečnosť, ktorý tvoria bývalí armádni generáli, dôstojníci a predstavitelia Mossadu začína kampaň za jednostranný odsun z Gazy a z väčšiny západného brehu podobne, ako to bolo v Libanone, a za okamžité založenie palestínskeho štátu a za rokovania i pod paľbou." RFE: Vo svete sa veľa diskutuje o tom, či a nakoľko môžu svetové mocnosti - Spojené štáty či Európska únia - a okolité krajiny na Blízkom východe - do tohto celého procesu nejako zasiahnuť a pozitívne ho ovplyvniť, alebo či je to napokon iba na samotných Palestínčanoch a Izraelčanoch, aby došli k nejakému riešeniu. K čomu sa prikláňa mienka odborníkov a verejnosti v samotnom Izraeli? DUDINSKÁ: "Samozrejme, keďže sa Izraelčania a Palestínčania nevedia dohodnúť a nevidia alebo nechcú vidieť cestu von, je vždy jednoduchšie očakávať pomoc zvonku. Teda očakávať od Američanov, poprípade od Európy nejaký zásah. Američania zatiaľ veľmi váhavo sa stavajú ku konfliktu, na druhej strane Európa sa stála čoraz aktívnejšou. Dnes ale minister zahraničných vecí Šimon Peres kritizoval európsky propalestínsky postoj s tým, že Európa by nemala nikomu dávať prednosť, ale naopak mala by dávať prednosť iba mieru." Toľko Nataša Dudinská z Jeruzalema. Jedným z možných malých svetielok na konci dlhého tunela by mohli byť dnešné slová saudskoarabského korunného princa Abdulláha pre New York Times. Ten naznačil možné arabsko-izraelské zmierenie výmenou za izraelské stiahnutie sa z okupovaných území a možné vytvorenie palestínskeho štátu. Abdulláh je de facto hlavným mužom Saudskej Arábie, ktorá má veľké slovo v arabskom svete. Jeho slová už privítali palestínski predstavtelia. Dodajme, že v Izraeli i v zahraničí sa už dávnejšie objavili názory, že by izraelské jednotky jednostranne opustili okupované územia a Izrael by ohradil celý štát fyzickým múrom, ktorý by znemožnil palestínsko-izraelskú konfrontáciu. Už dnes však možno očakávať, že rozhodujúca bude otázka Jeruzalema: ten bol od druhej svetovej vojny do roku 1967 rozdelený na východný a západný, a len málokto v Izraeli si dnes želá jeho opätovné rozdelenie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...