Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       18. február 2002 Český ombudsman pracuje už vyše roka Gabriel Sedlák Národná rada SR bude zajtra po prvýkrát voliť verejného ochrancu práv. Keďže v ČR majú ombudsmana už vyše roka, môže byť pomerne užitočné pozrieť sa, aké majú západní susedia Slovenska s touto inštitúciou zatiaľ skúsenosti. Podobne ako sa v súčasnosti česká ľavica a tamojší politický stred snažia presadiť inštitút referenda, podarilo sa im pred dvoma rokmi vydláždiť cestu k vytvoreniu úradu ombudsmana. Uplynul však ďalší takmer celý rok, než si parlament z nominovaných osobností konečne vybral. Prvým českým ombudsmanom sa stal v decembri 2000 Otakar Motejl. Verejnosť ho poznala najprv ako šéfa Najvyššieho súdu a neskôr ako ministra spravodlivosti vo vláde sociálnych demokratov. Motejlovej kandidatúre však nepochybne pomohlo nielen to, že patril medzi najdôveryhodnejších politikov, ale i fakt, že pred rokom 1989 obhajoval viacerých disidentov. Určite nie je chybou zaoberať sa hneď na úvod osobou verejného ochrancu práv. Na dôležitosti vhodného výberu človeka na tento post sa zhodli aj účastníci medzinárodnej konferencie, ktorá sa v Prahe uskutočnila práve v čase hľadania prvého českého ombdusmana. Aj sám Motejl tvrdí, že ombudsman by mohol veľmi ľahko zdiskreditovať svoj úrad, ak by sa napríklad snažil exponovať tam, kde mu jeho právomoci neumožňujú vkročiť. To by sa mohlo stať napríklad ombudsmanovi bez právnického vzdelania, čo nie je Motejlov prípad. No podobne ako na Slovensku, ani v Česku verejný ochranca práv nemusí byť právnikom. Ak ním je, o to lepšie. Vlani v marci, keď sa činnosť úradu, sídliaceho v Brne, iba rozbiehala, ocenili jej vznik tri štvrtiny českých občanov. Vyplynulo to z prieskumu Strediska empirických výskumov. Jeho analytik Libor Konvička k tomu dodáva. AUDIO: „Znamená to, že naše různá jiná zjištění, z kterých vyplývá, že ve veřejnosti je jakýsi deficit spravedlnosti, má ohlas také v žádosti o takovouto instituci. Nicméně neukazuje se, že by ombudsman nějakým zvlášť výraznějším způsobem přesvědčil o oprávněnosti své existence, o svém smyslu. Zdá se, že respondenti nemají tušení, jestli má smysl mu důvěřovat nebo ne.“ Je fakt, že v prvom roku existencie úradu ombudsmana o ňom bolo počuť menej ako rok predtým, keď prebiehal takmer politický boj o jeho obsadenie. Na obranu svoju i svojho úradu k tomu ombudsman Motejl uvádza, že úrad bolo treba vybudovať fyzicky i pesronálne, pričom priznáva, že dlh z počiatočného náporu žiadostí sa doteraz nepodarilo vyrovnať. Situáciu im neuľahčilo ani to, že 44 percent zo šesťtisíc žiadostí za minulý rok ombudsmanovi ani neprináleží. Občanom, ktorí zaklopali na nesprávne dvere, sa Motejlov úrad snaží vychádzať v ústrety: buď im poradí, čo robiť, alebo, ak už naozaj nemajú nijakú nádej, taktne im to vysvetlí. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že úradu, ktorý má dozerať na to, aby sa rôzne kauzy nevliekli, to tiež všetko akosi trvá. A hoci aj sám Otakar Motejl skromne hovorí, že ešte nejaký čas potrvá, kým bude môcť napríklad zovšeobecniť, ktoré oblasti štátnej správy nefungujú dobre a prečo, prvé plody jeho činnosti sa začínajú hlásiť o slovo. Šéfredaktor týždenníka Respekt Petr Holub uvádza pre ilustráciu dva príklady. AUDIO: „Ombudsman se například zastal dvou rodičů, jimž byly ze sociálních důvodů odebrány děti, a právě ombudsman jim zajistil právní podporu. To, že vlastně obyčený člověk má právo na právníka, který ho hájí před soudem třeba před státními orgány, tady zatím nebylo zvykem a ombudsman to v tomto precedentním případě zavedl. To bylo velice užitečné. A druhý případ teď vlastně leží ombudsmanovi na stole. Zastává se práv majitelů bytů a vlastně všech občanů, kteří nemají na byt s regulovaným nájemným. Podle ombudsmana to skutečně zasahuje do jejich osobních práv a chce to změnit. Pokud se mu to třeba přes ústavní soud nebo nějakými jinými intervencemi podaří, tak to bude úspěch úplně neuvěřitelný. Tudíž ta skepse se změnila spíše v optimismus a další očekávání.“ Medzi tisíckami podaní, ktorými je český ombudsman zaplavený, súvisia mnohé s minulosťou Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. Preto je možné očakávať, že aj budúci slovenský verejný ochranca práv bude mať plné ruky práce s otázkami dvojitého občianstva, či výplat dôchodkov zo susednej krajiny. Pre tých, ktorí o užitočnosti tejto inštitúcie pochybujú, sú adresované tieto slová Petra Holuba z Respektu. AUDIO: „Úřad ombudsmana není kouzelný proutek, který změní celou společnost nebo nějaké důležité oblasti ve společnosti, ale ukazuje se, že může účinně pomoci. Pokud navíc ombudsman bude realistou a nebude přehánět svou roli, tak mu to může jedině prospět, a zatím se zdá, že Otakar Motejl svou roli nepřehání.“ O Otakarovi Motejlovi sa však hovorí ako možnom kandidátovi na funkciu prezidenta republiky. Ak by dnešný český ombudsman na pražský Hrad napokon skutočne odišiel, bude zrejme hľadanie jeho nástupcu takmer rovnako ťažké, jako hľadanie novej hlavy štátu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...