Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       19. február 2002 Európsko-americké kontroverzie okolo „osi zla“ Miroslav Neoveský Uplynuli presne tri týždne odvtedy, čo americký prezident George Bush vo svojej Správe o stave Únie, prednesenej v Kongrese, označil Irak, Irán a Severnú Kóreu za „os zla“. Osobitne v Európe sa okamžite ozvali hlasy, ktoré tomu nielenže oponovali a oponujú, ale navyše varujú Spojené štáty pred, ako to nazývajú „neuváženým dobrodružstvom“. Príspevok na túto tému pripravil Miroslav Neoveský. Pri počúvaní a čítaní „siláckych“ výrokov niektorých európskych politikov na adresu Spojených štátov človeku nevdojak zíde na um, že nie je vari nič horšie, ako keď sa niekto pokúša prekryť svoj komplex menejcennosti megalomániou. Ako inak si vysvetliť napríklad výrok nemeckého ministra zahraničných vecí Joschku Fischera, že „doteraz mi nikto nepredložil dôkaz o tom, že v teroristickom útoku z 11.septembra mal prsty Bagdad“. Len ťažko sa možno vyhnúť dojmu, že napriek „neobmedzenej podpore“, ktorú Nemecko vyslovilo Spojeným štátom krátko po ich napadnutí, sa na nemeckej politickej scéne objavuje ten Joschka Fischer, ako ho Nemecko poznalo predtým, než on a jeho Zelení prevzali v septembri 1998 vládnu spoluzodpovednosť, totiž „pacifista“. A tak sa pôvodne predpokladalo, že výroky Joschku Fischera nie sú výrokmi nemeckého ministra zahraničných vecí, ale jeho osobnými názormi. Lenže hovorca vlády Uwe-Karsten Heye dnes v Berlíne povedal, že jeho výroky boli koordinované s ostatnými členmi vlády, ktorí takisto majú výhrady v súvislosti so špekuláciami, tak v Amerike, ako aj v Európe, že ďalšou fázou vojny proti terorizmu by mohol byť americký zákrok proti Iraku. A to napriek tomu, že po návšteve v Bielom dome kancelár Schroeder vyhlásil, že sa mu od prezidenta Busha dostalo ubezpečenia, že na jeho stole nie je nijaký plán, týkajúci sa útoku na Irak. Ďalej Gerhard Schroeder povedal, že nemá dôvod nedôverovať Američanom a dodal: AUDIO „Všetci sa zhodujeme v tom, že spojenci majú právo byť konzultovaní, keby sa situácia zmenila. V súčasnosti tomu však nič nenasvedčuje.“ Nie sú to však iba nemeckí, ale aj politici ďalších európskych krajín ako aj Európskej únie. Francúzsky premiér Lionel Jospin a jeho minister zahraničných vecí Hubert Vedrin, španielsky premiér José Maria Aznar ale aj Javier Solana koordinátor zahraničnej politiky Európskej únie a jej komisár Chris Patten. Zdá sa, že všetci čítajú z pár a dymu, ako delftská Pýthia. Doterajší postup Bieleho domu v boji proti terorizmu totiž jednoznačne dokazuje, že Spojené štáty konajú všetko iné, ale istotne nie neuvážene. Čo oproti tomu ponúkajú Európania. Ich postoje odrážajú presvedčenie, že je to politika zaangažovania, integrácie a hospodárskej pomoci, ktorá je najvhodnejšia pre svet, v ktorom sa záujmy štátov stále väčšmi preplietajú zvyšovaním obchodnej a investičnej činnosti. Fakty však hovoria inou rečou: napriek prísľubom zvýšenia obchodnej činnosti, či dokonca obchodného paktu sa Európanom nepodarilo dosiahnuť, aby muláhovia v Iráne zmiernili svoj postoj voči Izraelu, väčšmi rešpektovali ľudské práva a zastavili podporu teroristickým organizáciám Hizbaláh a Hamas. Napriek financovaniu 20 percent rozpočtu palestínskej samosprávy, dokonca učebníc pre školy, v ktorých nie je ani jediná zmienka o štáte Izrael, Európska únia nedokázala presvedčiť Arafata, aby zaujal tvrdý postoj voči teroristom vo vlastných radoch. Napriek vlaňajšej unáhlenej návšteve predstaviteľov Európskej únie v Pchjongjangu, aby vraj vyrovnali zmrazenie diplomacie Washingtonu, o zmenách v Severnej Kórei niet ani počuť. A pokiaľ ide o požiadavku Európanov, aby Washington konzultoval so spojencami? Nepodávali si po 11. septembri v Bielom dome kľučku vedúci predstavitelia spojencov? Nevytvorili Spojené štáty širokú protiteroristickú koalíciu? Z čoho usudzujú teraz, že Washington bude konať inak? Vláda Spojených štátov má stále pred očami obrovský kráter na Dolnom Manhattane, ktorý sa však z pohľadu Európanov očividne stále zmenšuje. A pokiaľ ide o Irak, neohrozovali by chemické, bakteriologické či nukleárne zbrane Berlín, Paríž, Brusel, Madrid či Londýn práve tak, ako Washington? Možno aj viac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...