Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       20. február 2002 Strašidlo Benešových dekrétov sa napriek česko-nemeckým úsmevom nedarí zahnať Gabriel Sedlák Nielen v európskych metropolách v týchto dňoch ostro sledovaný český premiér Miloš Zeman sa dnes v Prahe stretol s nemeckým ministrom zahraničných vecí Joschkom Fischerom. Po skončení ich schôdzky sa obaja snažili dať najavo, že všetky nezhody sú prekonané. Otázkou zostáva, či to platí iba z pohľadu súčasných vlád, alebo aj tých budúcich. Hoci to ani predseda českej vlády Zeman ani jeho hosť, šéf nemeckej diplomacie Fischer, nahlas nevyslovili, zdá sa, že marcovej ceste kancelára Gerharda Schroedera do Prahy nestojí nič v ceste. Fischer sa po stretnutí s českým premiérom tváril, akoby mu stačilo Zemanovo dištancovanie sa od jeho údajných výrokov v izraelských médiách, kvôli ktorým sa chytali za hlavu politici európski i českí a tí z arabského sveta sa začali otáčať chrbtom. Porovnávanie palestínskeho lídra Arafata s Hitlerom a odporúčanie odsunu Palestínčanov boli vraj jednoducho produktom neobratne používanej angličtiny a hotovo. Oveľa dôležitejšie než Zemanove marginálne úvahy na tému Blízky východ sú však jeho kontroverzné výroky bezprostredne súvisiace s česko-nemeckými vzťahmi. Zeman minulý mesiac označil veľkú časť po vojne z Československa odsunutých sudetských Nemcov za vlastizradcov a Hitlerovu piatu kolónu. Tieto svoje slová, hoci takisto vyvolali v Berlíne, Mníchove i Viedni pobúrenie, český premiér nedementoval. Napriek tomu sa oficiálny Berlín, dnes v Prahe zastúpený šéfom nemeckej diplomacie Fischerom, tvári, že nezhody sú prekonané a že je nutné sa sústrediť na spoločnú budúcnosť v Európskej únii. Zároveň Zeman i Fischer zdôraznili, že vzťahy oboch krajín sú stále založené na česko-nemeckej deklarácii z roku 1997. Udalosti posledných týždňov však akoby dávali za pravdu pozorovateľom, tvrdiacim, že päť rokov stará deklarácia, v ktorej oba štáty odmietli princíp kolektívnej viny, vyslovili ľútosť nad neprávosťami spáchanými na oboch stranách a zdôraznili orientáciu na budúcnosť, sa týka skutočne iba česko-nemeckých, nie však česko-sudetonemeckých vzťahov. Na opakované žiadosti o zrušenie tzv. Benešových dekrétov, na základe ktorých boli sudetskí Nemci odsunutí a ich majetok bol skonfiškovaný, reagoval český premiér Zeman pred časom tvrdením, že dekréty sú takpovediac „vyhasnuté“. S týmto vysvetlením Zeman uspel u súčasnej ľavicovej spolkovej vlády. Otázkou však zostáva, či na takúto interpretáciu pristúpi aj prípadný konzervatívny kabinet, ktorý by ten súčasný mohol po voľbách vystriedať. Čo si o tom myslí Robert Schuster z pražského Inštitútu pre medzinárodné vzťahy? AUDIO: „Otázkou samozřejmě je, a na to si samozřejmě ještě musíme počkat, jestli tento postoj ze strany Německa přetrvá i tu letošní volební kampaň, která se už v Německu pomaličku rozjíždí, a právě pan Stoiber, který je kancléřským kandidátem CDU/CSU a v podstatě i patronem sudetských Němců, bude mít samozřejmě určitý prostor pro to, aby tuto otázku znova nastolil. Je otázka, jestli to udělá. Já osobně si myslím, že bude zdrženlivý, že to neudělá.“ Vyvývateľ súčasného spolkového kancelára Schrodera, bavorský premiér Stoiber (mimochodom jeho manželka je sudetskou Nemkou), však pred štyrmi rokmi na pôde spolkového parlamentu vyzval českú vládu, aby Benešove dekréty okamžite zrušila, inak vraj bude ťažké prijať Prahu do Európskej únie. Do hry vstúpilo v poslednom čase aj Rakúsko, ktoré sa tiež stalo po vojne domovom tisícov československých Nemcov. Rakúsky kancelár Wolfgang Schuessel vyslovil nedávno želanie, aby sa Praha dištancovala od Benešových dekrétov ako od „mŕtveho bezprávia“. To však šéf českej diplomacie Jan Kavan odmietol, pretože by sa vraj na strane vysídlencov mohli objaviť požiadavky na majetko-právne vyrovnanie. Zaujímavé: ak sú podľa českej politickej reprezentácie dekréty „vyhasnuté“, mali by byť zároveň „mŕtvymi“. V tom prípade vadí Prahe skôr slovo „bezprávie“ ako prívlastok „mŕtve“, čo nesvedčí o úprimnosti odsúdenia minulých krívd. A to, že sa ich obeťami stali po vojne mnohí Nemci, uznáva pritom každý štandardný český politik. Európska komisia považuje oficiálne tému Benešových dekrétov za bilaterálnu česko-nemeckú a česko-rakúsku vec. Podľa informácií z Bruselu však diskrétne skúma právnu stránku veci pre prípad, že by bilaterány rámec prekročila. To, že by sa tak mohlo stať, naznačuje priebeh dnešnej diskusie na pôde zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Maďarský premiér Viktor Orbán v odpovedi na otázku nemeckého poslanca Juergena Schroedera uviedol, že dekréty prezidenta Beneša nie sú v súlade s požiadavkami na členstvo v Európskej únii. Orbán pritom zdôraznil, že chce hovoriť „iba o medzinárodnom a európskom práve“ a nie konkrétne o Českej či Slovenskej republike. V Benešových dekrétoch bola totiž reč o „zradcoch, kolaborantoch, Nemcoch a Maďaroch“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...