Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. február 2002 Rómovia v EÚ (Neodôvodnené obavy z prílevu imigrantov) Jaroslav Rozsíval/Don Hill Európska Únia by sa v roku 2004 mala rozšíriť o nové členské krajiny strednej a východnej Európy. Spolu s nimi by sa jej brány mali otvoriť pre milióny Európanov, bez ohľadu na ich národnosť, či etnický pôvod. Na Západe však jestvujú isté obavy z veľkej migrácie východoeurópskych Rómov. Kočovný národ Rómov, ktorý sa presídlil do Európy z indického subkontinentu už pred viac ako tisícročím, a ktorý si na rozdiel od iných kočovných a bojachtivých národov dokázal podnes zachovať svoje rodové zvyky, či tradície, je na starom kontinente známy najmä svojim folklórom, ale často aj zaostalým spôsobom života, či neochotou asimilovať sa s väčšinovým obyvateľstvom. Rôznorodé spoločenské podmienky v rozličných častiach kontinentu zanechali svoje stopy aj na stave tohto etnika v tej ktorej krajine. V krajinách, v ktorých nik nebránil kočovnému spôsobu života Rómov, Syntov, či Cigánov, dnes takmer nepoznajú tzv. rómsku otázku, naopak v krajinách s rozvinutým zmyslom pre formálne vysporadúvanie sa so sociálnymi problémami začal tento problém naplno existovať. V niektorých oblastiach Slovenska dnes Rómovia patria k sociálne najzaostalejším skupinám obyvateľstva, so svojim akútnym podielom na nezamestnanosti zároveň predstavujú akýsi veľký otáznik, vznášajúci sa nad stavom celej spoločnosti i štátu. Neochota asimilovať sa na jednej strane a rastúca nenávisť na strane druhej vyvolávajú napätie, pred ktorým s obavami cúvajú aj jednotliví komisári EÚ. V istých západoeurópskych kruhoch vznikajú dokonca veľké obavy z neželaného rastu migrácie Rómov po rozšírení Únie smerom na Východ. Niektoré krajiny, vrátane Veľkej Británie a Belgicka, už dokonca zaviedli výnimočné opatrenia na zabránenie prílivu Rómov, žiadajúcich o politický azyl. Pritom zo štatistického hľadiska je počet týchto žiadateľov takmer nevýznamný – významný je iba samotný fakt žiadostí o azyl – ten je totiž odôvodnený údajným rasovým prenasledovaním. Samotný počet migrujúcich Rómov však doteraz neprekročil počet imigrantov, prichádzajúcich na Západ z iných častí sveta. Hovorí Francoise Kempfová z oddelenia Rómov pri Rade Európy: AUDIO: "Keď Španielsko a Portugalsko vstúpili do EÚ, boli spoločenstvá Rómov v týchto krajinách vo veľmi zlom stave, nie lepšom ako v strednej Európe. Lenže oni sa nepremiestnili do iných krajín Únie...V posledných migračných vlnách, smerujúcich do západoeurópskych krajín sme videli, že Rómovia, ktorí opustili svoje krajiny, neboli nevzdelaní, či chudobní, boli to práve príslušníci strednej vrstvy Rómov, pretože tí iní na to jednoducho nemajú prostriedky." Napriek tomu, že mnohí Rómovia, ktorí sa vo veľkej Británii, Nemecku, či Belgicku uchádzali o udelenie politického azylu, uvádzali ako dôvod svojej žiadosti rasové útoky, západoeurópske imigračné úrady tieto žiadosti zamietli s tým, že ide o ekonomických imigrantov. Podľa Francoise Kempfovej sa obavy z rastu migrujúcich Rómov, prichádzajúcich z Východu na Západ, zakladajú na nesprávnych analýzach skutkového stavu: AUDIO: "Hlavný problém, ktorým by sa EÚ mala zaoberať v tomto prípade nie je vlna imigrantov, i keď pre niektoré krajiny to niekde môže byť problém. Ale naozajstný problém, týkajúci sa EÚ, sú veľké masy chudobných Rómov, žijúcich v getách vo veľkých mestách východnej Európy." Nepriamo to tvrdí aj predseda rómskej organizácie Dzura v Českej republike Ivan Veselý: AUDIO: "Myslím si, že isté percento asi odíde z ich rodných krajín, ale myslím si, že to bude malý počet...Vycestovať z jednej krajiny, napríklad z Českej republiky, nie je jednoduché, ak napríklad neviete jazyk, a ak nemáte isté vzdelanie a schopnosti, je veľmi ťažké nájsť si prácu, napríklad v Anglicku, či vo Francúzsku." Francoise Kempfová z rady Európy tvrdí, že samotná Rada, ktorá bojuje za dodržiavanie ľudských práv, čelí v tomto prípade paradoxnému problému, pretože pre dosiahnutie ideálneho stavu, čiže rovnakých práv pre všetkých, musí v tomto smere urobiť sama pozitívny krok, lenže Rada sa zároveň chce vyhnúť riešeniu rómskej otázky prostredníctvom špeciálneho programu, takže je viac ako možné, že si v tej novo sa rozširujúcej Európe budú musieť východoeurópski Rómovia opäť raz pomôcť sami. Ľudí, akými sú českí rómski aktivisti Ivan Veselý, či právnik dr. Emil Ščuka (inak obaja slovenského pôvodu), budú totiž potrebovať ako soľ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...