Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       25. február 2002 K.Zavacká: Spochybňovanie Benešových dekrétov je spochybňovaním princípu postupimských dohôd a norimberského procesu Boris Koreň Prezident Československa Eduard Beneš vydal 42 prezidentských dekrétov, z toho 10 ústavných. Napádanie a spochybňovanie sa týka len malého zlomku z nich - ide o dekréty, ktoré hovoria o konfiškácii majetku vo vlastníctve osôb nemeckej a maďarskej národnosti, dekrétov o potrestaní fašistických zločincov, zradcov a ich pomocníkov a dekrétu o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti. Ako v rozhovore pre Slobodnú Európu povedala vedecká pracovníčka Ústavu štátu a práva SAV Katarína Zavacká: AUDIO: "Forma takýchto obsahových právnych noriem, akými boli prezidentské retribučné dekréty, bola vo všetkých štátoch okupovanej Európy, ktoré boli súčasťou protihitlerovskej koalície." Zavacká uznáva, že sa v nich uplatňuje dnes neprípustný princíp kolektívnej viny, avšak ten je podľa nej zakomponovaný v samotnom systéme takzvaného norimberského práva. Jediný spôsob, ako potrestať vojnové zločiny, ktoré dovtedy nemali obdobu, sa podľa nej vtedy našiel práve v uplatnení tohto princípu. Ako vinné boli napríklad uznané celé organizácie - NSDAP, SS, SA, Gestapo a podobne. Každý štát má teda podľa nej vo svojom práve na potrestanie takýchto vojnových zločinov zakomponovaný aj princíp kolektívnej viny. AUDIO: "Je to samozrejme protidemokratické, proti všetkému. Lenže dívajme sa na to z pohľadu vtedajšieho súčasníka a nie dnešnej doby, Samozrejme, že to bolo preto len do určitej doby používané." Preto, aj pokiaľ ide o platnosť Benešových dekrétov v dnešnej Českej a Slovenskej republike, podľa Zavackej: AUDIO: "Oni stratili svoju platnosť, lebo oni boli do určitého častu používateľné. Oni sú platné v tom zmysle, že nebola zrušená ich právna sila od svojho vzniku. Oni sú súčasťou právneho poriadku Československa, Českej republiky a Slovenskej republiky." Opakovane vnášanou požiadavkou - najnovšie zo strany maďarského premiéra Viktora Orbána - preto nemôže byť ich neuplatňovanie, ale ich zrušenie od samého začiatku. Podľa Zavackej by však mal takýto krok obrovské medzinárodnopolitické dôsledky. AUDIO: "Čo by to znamenalo? Napríklad by to znamenalo to, že nikto by za zločiny, ktoré boli páchané počas druhej svetovej vojny, nemohol byť stíhaný. To znamená, že by bol vlastne rehalibitovaný." Na otázku Slobodnej Európy, či by otvorenie Benešových dekrétov spôsobilo aj otvorenie ďalších retribučných zákonov v celom rade krajín, napríklad vo Francúzsku, Nórsku, Dánsku, Belgicku, Juhoslávii a Poľsku, Katarína Zavacká odpovedala jednoznačne: AUDIO: "No určite. Ja si myslím, že práve z týchto dôvodov sa Slovensko a Česká republika berú ako najslabšie články, najzraniteľnejšie články." V prípade Benešových dekrétov nie je podľa vedeckej pracovníčky Ústavu štátu a práva SAV Kataríny Zavackej možné uvažovať ani o symbolickom odškodňovaní zo strany štátu, ako sa to deje napríklad pri bývalých väzňoch koncentračných táborov a už vonkoncom nie je možné uplatňovať princípy, aplikované v reštitučných zákonoch, ktorými sa vracal majetok, neoprávnene zhabaný komunistickým režimom. Málokto si podľa nej totiž uvedomuje, že v prípade majetku, zhabaného prislušníkom nemeckej národnosti: AUDIO: "Tu je problém v tom, že v závere Postupimských dohôd sa dohodlo, že reparácie voči Československu zo strany Nemecka budú "zhojené" práve z tohto majetku. Lebo inak si Československo voči Nemecku neuplatňovalo reparácie. Práve toto boli reparačné nároky." Podľa Zavackej však nie je možné spochybňovať Benešove dekréty najmä z dôvodu, že išlo o postihovanie ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na rozbití československého štátu. Prípadné ústupky vo veci dekrétov na strane Slovenska a Česka by mali aj medzinárodnopolitické dôsledky: AUDIO: "Z medzinárodného hľadiska je to vylúčená vec. To by sa, proste, nabúral celý princíp postupimských dohôd a norimberského procesu. Takto si to povedzme. A to je výsledok druhej svetovej vojny."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...