Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. február 2002 Slovensko monitoruje dodržiavanie ľudských práv v Arménskej republike Marián Bednár Okrem udržiavania bežných diplomatických a ekonomických kontaktov mala oficiálna návšteva arménskeho prezidenta Roberta Kočarjana na Slovensku ešte jeden význam. Pred krátkym časom bola Arménska republika prijatá do Rady Európy a pravidelnú monitorovaciu správu o postavení menšín a o ľudských právach v tejto krajine vyhotovuje práve jeden z členov slovenskej delegácie v Rade Európy. Konkrétne ide o poslankyňu HZDS Irenu Belohorskú. Otázka dodržiavania ľudských práv v tejto krajine rezonovala aj na tlačovej besede prezidenta Arménskej republiky Roberta Kočarjana a prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera. V právnom systéme Arménskej republiky naďalej existuje trest smrti, rovnako tiež pracovné tábory, do ktorých sú deportovaní aj homosexuáli. Arménsky prezident však odmietol akékoľvek mediálne upozornenia, že na Slovensku sa nachádzajú arménski utečenci v dôsledku nedemokratických pomerov v jeho krajine. AUDIO: "(Vy naverno vstrečali ľudej armjanskej nacionalnosti...) S najväčšou pravdepodobnosťou ste sa stretávali s ľuďmi, ktorí mali arménsku národnosť. Neboli to však utečenci z Arménska, ale Azerbajdžanu. V Azerbajdžane žilo okolo 500 000 Arméncov a teraz zostali Arméni už iba z Karabašskej republike a žijú ako utečenci ďalej, či už v Arménsku, alebo v iných krajinách. To znamená, že utečencov, ktorí by opustili krajinu v dôsledku absencie demokracie, takých v Arménsku nemáme. A existujú iba utečenci arménskej národnosti, ktorí sa stali utečencami len preto, že v Azerbajdžane boli etnické čistky. Pokiaľ ide o postup a pokrok demokracie v Arménsku, myslím si, že už samotná skutočnosť, že Arménsko sa stalo členom Rady Európy, hovorí o mnohom a môžem konštatovať, že politických väzňov sme v Arménsku nemali už prinajmenšom desať rokov a nemáme ich ani dnes." Skutočnosť, že Arménsko má trest smrti a pracovné tábory, do ktorých sú deportovaní aj homosexuáli, komentoval prezident Kočarjan takto: AUDIO: "(Jesť opredelenij objem odkazateľstv...) Existuje určitý objem záväzkov, ktoré sme povinní realizovať do života v súvislosti so vstupom do Rady Európy. V žiadnom z bodov nezaostávame, ideme presne podľa časového plánu, na ktorom sme sa vzájomne dohodli a dúfame, že budeme mať dobrú a plnohodnotnú spoluprácu s vaším zástupcom, ktorý je práve gestorom monitorovacieho tímu." K problému so štatútom Náhorného Karabachu arménsky prezident poznamenal, že pre neho je inšpiratívny pokojný rozpad ČSFR. AUDIO: ("My sčitajem, že na teritorii kotoroe nazivalos...) Zastávame názor, že na území bývalej Azerbajdžanskej republiky sa vytvorili dva štáty. Vytvorila sa Azerbajdžanská republika a Náhorný Karabach. My podporujeme snahy republiky Náhorného Karabachu budovať vlastný štát. Sme presvedčení, že právne základy tejto nezávislosti sú bezchybné a budeme pokračovať v tom, čo sme robili doposiaľ." Obe strany sa v rámci spoločných rozhovorov dotkli aj pálčivej otázky tureckého vyvražďovania Arménov v roku 1915. Arménska diplomacia sa pokúša otvoriť tento problém na medzinárodných fórach, avšak nie na všetkých uspeje. Podľa Roberta Kočarjana diplomatickým úspechom je ústretový postoj Európskej komisie, ktorá tieto udalosti uznala za genocídu. Čo sa týka postoja Slovenska, arménsky hosť diplomaticky uviedol, že Slovensko po vstupe do EÚ si určite osvojí aj jej oficiálne stanoviská k roku 1915. Na reakciu médií, že Arméncom na Slovensku je údajne bránené, aby si oficiálne pripomenuli túto historickú tragédiu, reagoval prezident Rudolf Schuster: AUDIO: "Ja neviem, či pán minister zahraničných vecí preto neprišiel, aby na túto otázku nemusel odpovedať, ale myslím si, že naše vzťahy s pánom prezidentom, a teda aj s Arménskom, budú veľmi korektné a bude úzka spolupráca vo všetkých oblastiach a ja si myslím, že otázku účasti protokolárnej vyrieši MZV tak, že sa nebude nikomu predpisovať, kde má chodiť a kde nemá chodiť."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...