Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       28. február 2002 Podarí sa Konventu o budúcnosti Európy naplniť jeho ambiciózne ciele? Peter Gabaľ Konvent o budúcnosti Európy, ktorý sa dnes po prvý raz zišiel v Bruseli, má pred sebou ambicióznu úlohu: vypracovať návrh európskej ústavy. Aká je šanca, že sa tento cieľ skutočne podarí naplniť? Britský denník Financial Times spochybňuje už samotný cieľ. Podľa neho by sa Konvent nemal usilovať rýchlo spísať ústavu, ale skôr vytvoriť v Európe spoločný zmysel pre ústavnosť, aby raz onen dokument skutočne mohol uzrieť svetlo sveta. Či už však prijmeme teóriu vytvárania ducha ústavnosti, alebo návrh celkom praktických zásad fungovania budúcej rozšírenej zjednotenej Európy, jej pozornosť sa vo chvíľach začiatku rokovania upína na orgány Konventu. Najčastejším tŕňom v oku pozorovateľov je osoba jeho predsedu Valéryho Giscarda d´Estaing. Na námietky proti jeho vysokému veku 76-ročný bývalý francúzsky prezident s nadhľadom reagoval poukazom na jedného z otcov americkej ústavy Benjamina Franklina, ktorý mal v čase jej schválenia ústavným konventom vo Philadelphii 81 rokov. Giscarda mnohí kritizujú alebo ešte častejšie ironizujú najmä preto, že namiesto o obsahu a menežmente rokovania najprv vyjednával hlavne o svojom plate za výkon tejto funkcie. Ozvali sa však i hlasy, ktoré v Giscardovi vidia jedno z 12ich veľkých mien politikov, ktorí sa zaslúžili o budovanie novej Európy po II. svetovej vojne. Človeka, ktorý pomáhal položiť základy európskej menovej únie, iniciátora pravidelných summitov Únie a priamych volieb do Európskeho parlamentu. A vlastne bez ohľadu na to, či má Valéry Giscard d´Estaing vo svojom veku dostatok mentálnej i politickej pružnosti pre naplnenie svojej ambície stať Benjaminom Franklinom Spojených štátov európskych, za dôležité treba považovať už fakt, že túto ambíciu má. Dôležité budú samozrejme i postoje členov predsedníctva, ktorého zloženie ovplyvní smerovanie diskusií Konventu a tým i jeho rozhodnutia. Tie síce nebudú záväzné, šéf bruselského Centra pre európsku politiku John Palmer však pripomína: AUDIO: Hlavy štátov sa stretnú na osobitnej medzivládnej konferencii v roku 2004, aby dali zmenám konečnú podobu. Ale myslím si, že vlastne nebude možné, aby hlavy štátov ignorovali, či sa dokonca pokúsili zvrátiť podstatu záverov, prijatých týmto Konventom. Dôležité teda bude, aby sa Konvent počas svojich rok trvajúcich každomesačných stretnutí a permanentnej práce predsedníctva dopracoval k zmyslupnému konsenzu. Podľa korešpondenta Slobodnej Európy Breffniho O´Rourka to nebude jednoduché, pretože už pred začiatkom prvého stretnutia Konventu sa objavili tiene prvých intríg a podozrení. Jedna ich línia hovorí o snahách veľkých členských krajín pokúsiť sa na tejto pôde, teda mimo riadnych štruktúr Európskej únie, získať pre seba do budúcnosti výhody na úkor menších členských krajín. Celkom konkrétne a nahlas toto podozrenie vyslovil fínsky premiér Paavo Lipponen. Druhá nezhoda spočíva v tom, že v predsedncíctve, ktoré ovplyvní agendu rokovania, nie sú vôbec zastúpené kandidátske krajiny. Zástupca šéfa poľskej misie pri Európskej únii Maciej Popowski pre našu rozhlasovú stanicu povedal: AUDIO: Deklarácia z Laekenu neuvádza žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o zastúpenie kandidátskych krajín v orgánoch Konventu. Musím preto povedať, že sme skutočne očakávali, že nám bude daná šanca. Ani tento pohľad zvonku však medzi kandidátmi nie je jednotný. Predstaviteľ maďarskej misie v Bruseli Tamás Szücs mu oponuje: AUDIO: Myslím, že nie, pokiaľ vychádzam z názoru, že prezídium bude najmä administratívnym orgánom a že všetky rozhodnutia bude prijímať Konvent. Takže si nemyslím, že by prezídium mohlo poškodiť záujmy národných štátov. A aj tak sa domnievam, že pohľad, podľa ktorého členské a kandidátske krajiny predstavujú dve odlišné skupiny, je jednoducho falošný, pretože niektoré kandidátske krajiny sa cítia byť oveľa bližšími niektorým členským krajinám Únie, než niektorým iným kandidátskym štátom. A tak sa na tejto spoločnej pôde súčasných a budúcich členov Únie možno už môžeme tešiť na nové spojenectvá, ktoré vypovedia o budúcej Európe viac, než len to, aká bude štruktúra jej orgánov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...