Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. marec 2002 Kancelár Schroeder odriekol návštevu ČR Ivan Štulajter Vo štvrtok sa potvrdilo to, čo už pár dní viselo vo vzduchu. Nemecký kancelár zrušil návštevu Prahy, ktorá sa mala uskutočniť koncom marca. Ani jedna zo strán zoširoka nevysvetľuje dôvody, pre ktoré k tomu došlo. Kancelár Schroeder nemeckej televízii ARD len skúpo povedal, že za danej situácie by táto návšteva nebola vhodná. Aká je teda tá situácia? Napriek celému radu gest o dobrých susedských vzťahoch, úzkej hospodárskej spolupráci, masívnym nemeckým investíciám v Česku, česko-nemecké vzťahy majú svoj historický rozmer a neoddeliteľnou súčasťou spoločnej histórie Nemcov a Čechov podobne ako napríklad Slovákov a Maďarov sú aj traumy a medzi nimi tá najbolestivejšia z obdobia 2.svetovej vojny. Keď teda český premiér Miloš Zeman v januári tohto roka v rozhovore pre rakúsky týždenník Profil označil sudetských Nemcov za vlastizradcov a za Hitlerovu piatu kolónu, dalo sa to prirovnať k zapáleniu zápalky v miestnosti, v ktorej sa nachádza plyn. Možno to bol nedomyslený dôsledok Zemanovho ťaženia proti kontroverznému šéfovi rakúskej korutánskej exekutívy Haiderovi a predvolebnou atmosférou poznačenej obrany českých záujmov v podobe poruchového Temelína. Nech boli však jeho pohnútky akékoľvek, Zemanove slová na adresu sudetských Nemcov vychádzajú z obdobného princípu kolektívnej viny, na akom stojí pár inkriminovaných Benešových dekrétov. Vďaka nim boli po vojne z Česka vysídlené zhruba 3 milióny Nemcov a uskutočnená takzvaná výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom. Právne postavenie Benešových dekrétov a ďalšie konzekvencie, ktoré sa od neho odvíjajú, sú doteraz predmetom sporov. Aj preto mohol dnes nemecký denník Suddeutche Zeitung v súvislosti so stále živými požiadavkami na ich zrušenie napísať, že zatiaľ čo Európskej únii ide o právnu hygienu, Česi a Slováci za nimi vidia revizionistický plán, ktorý ich má pripraviť o materiálne a právne vyrovnanie majetkových nárokov po vojne v roku 1945. Možno dodať, že z tohto hľadiska má logiku úvaha šéfa ODS a dolnej komory parlamentu Václava Klausa, aby sa do prístupovej zmluvy Európskej únie s Českou republikou zakomponovalo definitívne zakopanie problému Benešových dekrétov. Otázkou, samozrejme, je, aké dôsledky by to malo na český integračný proces, ak by sa tento „nápad“ stal oficiálnou líniou českej diplomacie a Európska únia by preto nenachádzala pochopenie. Ak premiér Zeman výrokmi o sudetských Nemcoch ako o Hitlerovej piatej kolóne mienil upevniť národné sebavedomie Čechov a zlepšiť predvolebné preferencie sociálnej demokracie, obratom sa bolestivo dotkol sebavedomia mnohých Nemcov. Bolo asi len otázkou času, kedy Benešove dekréty prídu opäť na pretras. Pred dvoma týždňami v odpovedi na otázku nemeckého poslanca maďarský šéf exekutívy predvolebne naladený Viktor Orbán v Európskom parlamente zauvažoval, že by ich Praha a Bratislava pred vstupom do únie mali zrušiť. Pozorovatelia dávajú Schroederovo odrieknutie návštevy Prahy do súvislosti s nemeckými parlamentnými voľbami a Zemanovými nevhodnými výrokmi. Inými slovami, pred nemeckými voľbami sociálny demokrat Schroeder nemôže podporiť pred českými voľbami sociálneho demokrata Zemana, pretože by si tým u nemeckých voličov poškodil. Ak to zhrnieme, vo vzájomných sporoch v krátkom čase uviazla pomaly už celá stredná Európa. Optimisti veria, že ak bude v Nemecku, na Slovensku, v Maďarsku a Česku po voľbách, situácia sa stabilizuje. Skeptik by rezervovane povedal, že o tom rozhodnú až výsledky volieb.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...