Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       1. marec 2002 Zjednocovanie Európy - nekonečný príbeh Milan Žitný Konvent o budúcnosti Európy, ktorý tento týždeň v Bruseli začal práve svoju činnosť, otvára kandidátskym krajinám na členstvo v Európskej únii novú pozíciu s možnosťou už do určitej miery hovoriť do otázok budúceho usporiadania zjednotenej Európy a ovplyniť jej budúcu tvár. Z tohto dôvodu žiadajú kandidáti, aby mali zastúpenie aj vo vedení Konventu, jednak za národné parlamenty, a tiež za vlády. Kandidátske krajiny sa chcú - po kladnom prijatí ich návrhu, ktorý by mal byť známy na marcovom zasadnutí Konventu - dohodnúť na spoločných zástupcoch. Spoločné zastúpenie za národné parlamenty a za vlády asociovaných krajín je dôležité jednak kvôli bezprostrednej prítomnosti vo vedení Konventu, aj keď s obmedzenými právomocami pridružených štátov, ale najmä preto, že podľa harmonogramu rozšírenia únie sa ich pozícia môže v roku 2004 zmeniť na plné členstvo a v tej chvíli už budú mať rovnaké kompetencie ako doterajšia pätnástka EÚ. Prechod z asociovanej do členskej pozície by mal mať preto kontinuitu aj vo vedení Konventu. Hovorí štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ, ktorý zastupuje v Konvente Vládu SR: AUDIO: "Sú dve oblasti kompetencie u kandidátskych krajín, a to je vládna a parlamentná. Parlamentná je početnejšia a vládna bude tá, ktorá by mala istým spôsobom dnes diskutovať, formovať názory a v budúcnosti o nich rozhodovať, pretože rozhodovať budú štáty na medzivládnej konferencii v roku 2004." Proces rozširovania Európskej únie sa vo svetle úloh, ktorými je Konvent poverený, priblížil kandidátom na dosah ruky, presnejšie na dosah právnych európskych noriem a ich implementácie do národných legislatív, ktoré kandidáti v tomto období predvstupového procesu absolvujú vo svojich parlamentoch a exekutívach. V poslednom čase sa začalo v únii hovoriť o tom, že harmonogram rozšírenia by sa mal zmeniť a termín najbližšieho prijímania nových členov posunúť približne o rok neskôr kvôli viacerým vnútorným záležitostiam v členských štátoch únie, ale aj kvôli tomu, že viacerí kandidáti budú mať práve v tomto a v nasledujúcom roku najťažšie úlohy právneho a implementačného charakteru v tých najťažších vyjednávacích kapitolách. Samotné rozšírenie, po ktorom Európa bude približne dvakrát tak veľká, ako doteraz, môžu zmraziť už len vážne politické dôvody. Pre Slovensko môžu byť takýmito vážnymi dôvodmi zmena politického kurzu krajiny, alebo obavy z politickej nestability v prípade nástupu nečitateľnej vlády alebo vlády, s ktorou má už Európska únia zlé skúsenosti z obdobia najmä poslednej vldáy Vladimíra Mečiara. V tomto smere ale Konvent nemá špeciálne úlohy, jeho záber sa týka rámca novej štruktúry orgánov únie a s tým súvisiacou konštitucionalizáciou, teda smerovať k príprave európskej ústavy, či ústavnej zmluvy. Ján Figeľ: AUDIO: "Konvent nemá podmieniť rozšírenie, ale má ho zdôveryhodniť." Viacerí noví členovia vstúpia do únie z prostredia bývalej komunistickej džungle a ich mentalita prinesie do zjednotenej Európy odlišné črty, než na aké sú terajšie členské štáty únie zvyknuté. Je aj na kandiátskych krajinách z bývalého komunistického bloku, ako prispejú k zdôveryhodneniu nielen rozšírenia, ale aj k zvýšeniu vlastnej dôveryhodnosti v očiach obyvateľov únie. Pretože táto dôvera je stále pomerne nízka nielen kvôli odlišnej mentalite bývalých komunistických krajín, ale aj kvôli rozdielnej politickej minulosti v období po druhej svetovej vojne. Príkladom môžu byť aktuálne spory okolo Benešových dekrétov. Aj keby Konvent o budúcej Európe nebol, rozšírenie by malo byť pripravené, pretože pre rozšírenie bol rozhodujúci summit EÚ v Nice, ale Konvent môže veľmi zreteľne ukázať, či a do akej miery vládne v najvyšších poschodiach európskej politiky vzájomná dôvera a najmä politická vôľa hľadať a aj nájsť spoločný konsenzus medzi pestrou škálou národných záujmov členských i asociovaných štátov EÚ. Výsledkom práce Konventu v podobe odporúčaní preto nemôže byť maximalisticky ambiciózny projekt, ale optimálne vyladené kompromisné návrhy, na ktorých sa zhodnú všetci jeho účastníci. Práve tento kompromisný výsledok Konventu však bude tým najlepším vysvedčením pre meniacu sa Európu v tejto dobe, v ktorej je zbytočné klásť otázku, ako bude vyzerať koniec tohto procesu. Žiadny koniec sa nečaká, iba ďalšie pokračovanie príbehu o zjednocujúcej sa Európe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...