Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       4. marec 2002 Švajčiari sa v referende rozhodli za vstup do OSN Ivan Štulajter Počas víkendového referenda takmer 55 percent Švajčiarov rozhodlo, aby sa ich krajina stala 190-tym členom OSN. Doteraz totiž mala len štatút pozorovateľa. Proti členstvu v OSN sa vyslovilo 45 percent voličov. Keďže pre platnosť referenda nie je vo švajčiarskej konfederácii nutná nadpolovičná účasť občanov, 58 percent Švajčiarov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, je na dané pomery pomerne vysoké číslo. Inými slovami, táto téma verejnosť zaujala. S otázkou ako prívrženci vstupu Švajčiarska do OSN presvedčovali voličov o správnosti tohto kroku sa Ivan Štulajter obrátil na slovenského veľvyslanca vo Švajčiarsku Juraja Hraška. J. Hraško: Predovšetkým tí, ktorí boli za, poukazovali na to, že Švajčiarsko je organizované v rôznych agentúrach OSN a zúčastňuje sa na mnohých humanitárnych akciách po celom svete, a že vlastne nemajú možnosť spolurozhodovať o dianí, pretože doteraz mali v OSN len štatút pozorovateľa. Teda argumentovali tým, že keď dávajú pomerne veľa peňazí na tieto humanitárne akcie a otvárajú sa svetu, mali by sedieť tam, kde sa spolurozhoduje o svetovej politike. RFE: Keďže je ten výsledok tesný, akým spôsobom argumentovali odporcovia, a to napriek tomu, že Švajčiarsko je aktívne na medzinárodnej diplomatickej scéne? J. Hraško: Je to prekvapujúce, že zatiaľ čo pri poslednom referende v roku 1986 na prvom mieste pre nevstúpenie do OSN bolo zachovanie neutrality Švajčiarska a do istej miery aj emocionálne pôsobiaci argument, že OSN je nástroj svetového komunizmu a že pred ním sa treba chrániť, tak tento rok sa otázka neutrality dostala až na tretiu pozíciu. Na prvom mieste bolo predovšetkým: ´Nám je dobre, žijeme pokojne, svet nás uznáva, pretože sme dosť bohatí a prečo by sme mali zaťažovať daňových poplatníkov ďalšími poplatkami - že to vyjde na 89 miliónov naviac a pod´. Čiže predovšetkým to bola tá otázka finančného zaťaženia - a tá dosť na švajčiarskych daňových poplatníkov platila. RFE: Pán veľvyslanec, čo to znamená jednak pre zahraničnú, ale i domácu politiku Švajčiarska? J. Hraško: Švajčiarsko si vymienilo na zasadnutí spolkovej vlády 3. marca - je to návrh dopisu, ktorým oznamujú generálnemu tajomníkovi OSN pánu Kofi Annanovi, že sa rozhodli požiadať o členstvo - kde mimoriadne silne akcentujú, že Švajčiarsko zostane aj ako člen OSN neutrálne. Takže pokiaľ ide o medzinárodné postavenie, Švajčiarsko, samozrejme, získa na medzinárodnej prestíži, ale vnútropoliticky to bude zrejme mať príslušné odozvy. Pretože zatiaľ čo pán spolkový minister zahraničných vecí J. Deiss povedal, že je to výhra pre Švajčiarsko, jeho hlavný odporca Ch. Blocher – predseda kantonálnej organizácie Ľudovej strany - hovorí, že je to veľmi slabá výhra, keď celá vláda s celou svojou vládnou mašinériou a tlačou získala zhruba 55 percent a on, Blocher, sám 45 percent. Takže na vnútropolitickej scéne ten zápas bude pokračovať a zrejme sa vyostrí pred budúcimi voľbami v roku 2003.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...