Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       5. marec 2002 Veľkí plynárenskí hráči nedali pri privatizácii SPP konkurencii šancu Ivan Štulajter Koncom januára česká vláda ukončila privatizáciu plynárenského sektora. 97 percent akcií plynárenského dovozcu Transgas a kontrolné podiely v ôsmich distribučných spoločnostiach na základe decembrového tendra získala nemecká spoločnosť RWE GAS. Ako informovala v januári agentúra Reuters, hodnota kontraktu dosiahla zhruba štyri miliardy eúr, čo predstavuje približne tri a pol miliardy dolárov. Ponuka RWE GAS zvíťazila pred ponukou nemeckého Ruhrgas a ruského giganta Gazprom. Česká privatizačná udalosť v plynárenstve sa však ťažko porovnáva s tou slovenskou. Slovenský plynárenský priemysel má v tranzitnej európskej sieti vskutku strategické postavenie. Ako pripomína bostonský korešpondent našej rozhlasovej stanice, špecializujúci si sa na otázky energetiky, Michael Lelyveld, slovenskou tranzitnou sieťou prechádza približne 70 percent exportovaného plynu z Ruska. „Pre Gazprom znamená kontrola Slovenského plynárenského priemyslu jednu z perál plynovodného náhrdelníka, ktorým chce táto spoločnosť spojiť sibírske plynové polia so solventnými odberateľmi v Európe“, dodáva na vysvetlenie Lelyveld. Významné postavenie SPP v európskej tranzitnej sieti napokon dokazuje aj skutočnosť, že kľúčoví európski hráči na trhu s plynom – Gazprom ako najväčší plynárenský producent a nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France ako význační odberatelia ruského plynu – podali ako jediní svoju ponuku spoločne a v podstate tak nedali konkurencii šancu. No napriek tomu, že tak privatizačný poradca – Credit Suisse First Boston – ako aj ekonomickí analytici či vicepremiér Ivan Mikloš hovoria o transparentnom tendri, cena, ktorá sa vraj blíži k trom miliardám dolárov, je, žiaľ, jedinou oznámenou cenou. Nebolo teda z čoho vyberať, nie je s čím porovnávať. Pre laikov, no najmä politikov sa tak otvára široké pole na spochybňovanie regulárnosti výberového konania, kvality privatizačného poradcu a v konečnom dôsledku aj kompetentnosti vlády. Rovnako sa vynára otázka, či odstúpenie ostatných konkurentov nie je aj výsledkom zákulisných dohôd. Agentúra Reuters v tejto súvislosti informovala svojich odberateľov o reakcii predsedu Smeru Roberta Fica: „Všetko čo môžem povedať je to, že bola len jedna ponuka. Cena je škandalózna“, vyhlásil Fico. Iste, nedá sa vylúčiť, že aj pod tlakom domácej opozície sa premiér Mikuláš Dzurinda pokúsií dojednať s konzorciom výhodnejšiu cenu, hoci podľa jeho ekonomického pobočníka, vicepremiéra Ivana Mikloša: "Ponúknutá cena je dobrá, je vyššia, ako bola prvá indikatívna ponuka, je vyššia, ako je horná hranica intervalu trhovej ceny." Okrem spochybňovanej ceny za predaj 49 percent akcií SPP ďalšou citlivou otázkou je správanie sa tohto podniku po vstupe konzorcia. Korešpondent našej rozhlasovej stanice Michael Lelyveld v tejto súvislosti upozorňuje, že cena plynu pre slovenských odberateľov sa môže zvyšiť kvôli zrušeniu takzvaných križových dotácií. Ide v nich o to, že sa z tranzitných výnosov dotuje cena plynu pre domácnosti. Na druhej strane zrušenie krížových dotácií bude podľa všetkého požadovať od kandidátskych krajín Európska únia v súvislosti s liberalizáciou plynárenstva a presadením súťaživosti v tomto “premonopolizovanom” sektore.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...