Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. marec 2002 Český ústavný súd prvýkrát o kompetenčnom spore medzi dolnou a hornou komorou parlamentu Ivan Štulajter Podľa ústavy Českej republiky rokovanie a schvaľovanie návrhu zákona o štátnom rozpočte a návrhu štátneho záverečného účtu je výhradne v rukách dolnej komory parlamentu. Horná komora je z tejto procedúry vylúčená. Včera český ústavný súd otázku vylúčenia Senátu z rozpočtovej problematiky spresnil rozhodnutím, že horná komora nesmie rozhodovať iba o takých zákonoch, ktoré bezprostredne súvisia so štátnym rozpočtom. Ako povedal sudca ústavného súdu Vojen Güttler, nie je rozhodujúce, či je nejaký zákon nazvaný ako zákon o štátnom rozpočte, podstatný je jeho materiálny obsah. V prípade, že sa novelou zákona o štátnom rozpočte novelizujú aj ďalšie zákony, ktorých obsah so štátnym rozpočtom nesúvisí, je Senát vylúčený iba z rozhodovania o tej časti zákona, ktorá sa týka štátneho rozpočtu. Včerajšie rozhodnutie českého ústavného súdu po prvýkrát rieši kompetenčný konflikt medzi dolnou a hornou komorou českého parlamentu. Podanie na ústavný súd v lete minulého roka iniciovala skupina senátorov. Dôvody včera za nich vysvetlil ľudovecký senátor Jiří Stodůlka. Podľa neho by štátny rozpočet mohol byť zneužitý práve na to, aby bol Senát vylúčený z rokovania o takých novelách zákonov, ktoré sa len čiastočne týkajú štátneho rozpočtu. „Státní rozpočet, který nesmí projednávat Senát parlamentu ČR, by mohl být případně zneužit k tomu, aby se projednávaly i jiné zákony, spojené se státním rozpočtem, a tak by se Senátu zabránilo podle ústavy projednávaní těchto zákonů.“ Ak to zhrnieme, takúto situáciu včera český ústavný súd označil za protiústavnú. Všimnime si ekonomický aspekt tejto témy. Česká televízia včerajšie upresnenie zákonodarných kompetencií Senátu dala do súvislosti aj s úverom na nákup britsko-švédskych stíhačiek Gripen pre české armádne letectvo. S odvolaním sa na nemenovaných odborníkov uviedla, že ústavný nález Senátu môže znemožniť prerokovanie návrhu zákona, na základe ktorého by si česká vláda na nákup stíhačiek mohla vziať úver vo výške, presahujúcej sedemdesiatpäť miliárd korún. Takýto zákon by sa zrejme týkal práve rozpočtového hospodárenia Českej republiky. Zákon už v dolnej komore prešiel prvým čítaním, no napriek tomu je stále, ako aj samotný nákup Gripenov, predmetom politických sporov. Nález ústavného súdu má teda aj ekonomický rozmer. Na záver ešte dodajme, že téma nákupu Gripenov bola tiež predmetom včerajšieho stretnutia českého ministra obrany Jaroslava Tvrdíka s jeho britským náprotivkom Geoffom Hoonom v Londýne, ako aj s predstaviteľmi britsko-švédskeho konzorcia, ktoré vyrába Gripeny. Keďže Slovensko stále stojí pred otázkou, akým spôsobom mieni zabezpečiť svoj vzdušný priestor a či napríklad vypíše výberové konanie na nadzvukové alebo podzvukové stíhačky, dôležité sú slová ministra Tvrdíka o tom, že o nákupe chce zverejniť všetko, čo nie je nevyhnutné utajiť, a že v Londýne dostal ubezpečenie, že celý offsetový program vo výške 75 miliárd korún, ktorý je terčom kritiky niektorých českých pozorovateľov, bude naplnený. Pod offsetovými programami treba rozumieť investície či obchodné kontrakty, ktoré predajca stíhačiek zabezpečí v prospech odberateľa. V českých médiách sa už v tejto súvislosti objavili správy, že britské kráľovské námorníctvo už prejavilo záujem o hutnícky materiál z českej spoločnosti Vítkovice Steel na výrobu svojich ponoriek a krížnikov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...