Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       7. marec 2002 Slovensko neočakáva uzavretie problému krajanského zákona do maďarských volieb Attila Lovász Slovenská diplomacia neočakáva, že by sa diskusia o probléme maďarského krajanského zákona a jeho dopadov na Slovensko ukončila do maďarských parlamentných volieb. Uviedol to dnes štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo, ktorý tiež oznámil, že už odpovedal na list svojho partnera Zsolta Németha. Maďarské voľby budú dvojkolové s prvým kolom 7. apríla. Po nich nastupujúca budapeštianska vláda bude môcť v dvojstranných rokovaniach pokračovať pravdepodobne až niekedy v júni. Chlebo nepovažuje za šťastnú komunikáciu v písomnej forme a uprednostnil by radšej osobné stretnutie s maďarských štátnym tajomníkom. Chlebo tiež uviedol, že očakáva ukončenie právnej procedúry v Rade Európy, ktorú v súvislosti s krajanským zákonom iniciovali rumunskí predstavitelia a poslanci zo Slovenska túto iniciatívu podporili. Právny servis Rady Európy je v tejto otázke vedený expertom Ericom Jürgensom, ktorý by mal ešte na jar navštíviť Bratislavu. Jaroslava Chlebu sme sa spýtali, čo očakáva od Jürgensovej analýzy. AUDIO: "Jeho stanovisko očakávame ako doplnok toho, čo Benátska komisia formulovala vo svojom posudku." Napriek tomu, že posudok Benátskej komisie sa ako argument v slovenskej tlači často uvádza, Chlebo upozornil na nasledujúci fakt: AUDIO: "Benátska komisia sa nevenovala maďarskej právnej norme ako takej, ale sa venovala sa určitej štúdii, ktorá sa týka preferenčného prístupu niektorých krajín v európskom prostredí k menšinám." Druhý človek slovenskej diplomacie očakáva teda konkrétnejšie závery k samotnej maďarskej norme. Ako sme už spomenuli, iniciátormi právnej procedúry boli Rumuni, ktorí však mali na krajanský zákon odlišné stanovisko a nakoniec s Budapešťou dospeli aj k dohode. Chlebo zhrnul odlišnosti rumunského postoja - napríklad odmietanie krajanských preukazov, čo slovenská strana, sama vydávajúca slovenské krajanské preukazy, logicky nenamietala. Štátny tajomník sa však nazdáva, že vo väčšine pripomienok bola zhoda medzi Bukurešťou a Bratislavou, preto výsledok Jürgensovej komisie je zaujímavý aj pre Slovensko. Európa však pripravuje ďalší právny posudok, od dnes sa totiž Právny servis Európskej únie zaoberá analýzou Benešových dekrétov. Slovenská strana už niekoľkokrát vyjadrila svoju neochotu Benešove dekréty zrušiť, čo po nemeckom kancelárovi Schröderovi nepriamo žiadal aj maďarský premiér Viktor Orbán na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu. Benešove dekréty sú pre maďarskú stranu pravdepodobne zaujímavé len ako politické gesto, pretože na Slovensku sa na základe retribučných opatrení už neuplatňujú. Napriek tomu bola zaujímavá otázka, či by prípadné - hoci aj formálne - zrušenie Benešových dekrétov neotváralo reštitučné nároky. Znovu štátny tajomník Chlebo: AUDIO: "Žiadne reštitučné, reparačné alebo satisfakčné nároky súvisiace s Benešovými dekrétmi neprichádzajú vôbec do úvahy." Vo vzťahu k Budapešti odôvodňuje tento postoj štátny tajomník bilaterálnou dohodou o výmene obyvateľstva, ratifikovanou oboma parlamentmi, ďalej tzv. Štrbskými protokolmi, ktoré nakoniec doriešili majetko-právne vzťahy vysídlencov a repatriantov. Dodajme ešte, že maďarská tlač minulý týždeň kritizovala maďarskú vládu preto, že napriek uzneseniu maďarského parlamentu z roku 1949, ktoré prisľúbilo odškodnenie presídlencom zo Slovenska do Maďarska, sa dodnes ani jeden budapeštiansky kabinet tejto téme nevenoval. Urobiť to mala už Antallova vláda, neurobila to ani Hornova ani Orbánova, a to napriek tomu, že maďarský ústavný súd tento stav označil v roku 1991 za protiústavný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...