Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       7. marec 2002 Ľ. Fogaš: SR určite bude mať v otázke Benešových dekrétov v EÚ zástancov Boris Koreň Vicepremiér slovenskej vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš sa pred niekoľkými dňami vrátil z Bruselu, kde absolvoval rozhovory so zástupcami Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Jednou z tém, o ktorej diskutovali, boli aj takzvané Benešove dekréty, ktorých revíziu požaduje maďarský premiér Viktor Orbán. Viac informácií má Boris Koreň. Včera oficiálne poverili právny servis Európskeho parlamentu skúmaním Benešových dekrétov. Tento krok inicioval predseda Zahraničného výboru Elmar Brok, ktorý povedal, že ústrednou témou skúmania bude platnosť a účinnosť dekrétov a ich kompatibilita s právnym poriadkom Európskej únie. Vicepremiéra Fogaša sme sa v tejto súvislosti spýtali, aká je atmosféra v Európskej komisi a parlamente, a zástupcovia ktorých krajín žiadajú bližšie preskúmanie platnosti dekrétov: AUDIO: "Myslím si, že to rozloženie síl je jasné. O Benešových dekrétoch hovorili predstavitelia Maďarskej republiky, konkrétne jej premiér. Treba povedať, že istú odozvu to našlo u poslancov, ktorí sú z nemecky hovoriacich krajín." Fogaš pripomenul, že táto téma sa otvárala už v roku 1993 pri vstupe Slovenskej republiky do Rady Európy. Aj vtedy ju predložili poslanci Maďarska zastúpení v Rade Európy, ktorí dokonca navrhli, že Slovensko musí tieto dekréty zrušiť. Ich iniciatíva nebola vtedy úspešná a SR bola do Rady Európy prijatá. Na ďalšiu otázku Slobodnej Európy, či aj dnes má v Európskom parlamente a v Európskej komisii slovenský postoj - neotvárať Benešove dekréty - nejakých významných zástancov, vicepremiér Fogaš odpovedal: AUDIO: "V parlamente ťažko môžeme zabrániť poslancom, aby otvorili určitú tému. Ale Slovensko aj v roku 93 pri vstupe do Rady Európy a aj teraz musí hľadať spojencov, ktorí majú záujem na tom, aby pomery v Európe sa ďalej nezneisťovali. A v tomto smere určite zástancov bude mať. Myslím si, že nebolo by teraz dobré, aby sme menovali krajiny, či predstaviteľov, ktorí sú ochotní v tomto smere diskutovať." Hoci predstavitelia únie ubezpečujú, že problém Benešových dekrétov nebude mať vplyv na prístupový proces Slovenska, viacerí, medzi nimi predseda Zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok, či rakúska poslankyňa Ursula Stenzelová si myslia, že Slovensko a Česko by mali vydať vyhlásenie o tom, že vstupom do Únie prestávajú dekréty existovať. Na otázku, či Slovenská republika pripúšťa nejaké vyhlásenie, alebo iné politické gesto, ktoré by upokojilo situáciu, Ľubomír Fogaš odpovedal: AUDIO: "Myslím si, že politické gestá už Slovenská republika urobila. Predovšetkým poslanci prijatím deklarácie, v ktorej sa ospravedlnili za skrivodlivosti, ku ktorým došlo v súvislosti s realizáciou týchto dekrétov a to aj vo vzťahu k nemeckým občanom. A domnievam sa, že to je gesto, ktoré je známe a ktoré má svoju morálnu hodnotu." Je podľa Fogaša schodné, aby sa Slovensko pokúsilo urovnať situáciu na bilaterálnej úrovni s Maďarskom? Podľa slov hovorcu Európskej komisie pre rozšírenie Jeana Christopha Filoriho ide totiž o bilaterálnu záležitosť a mala by sa riešiť medzi krajinami, ktorých sa týka. Ľubomír Fogaš: AUDIO: "Slovensko už urobilo určité kroky a myslím si, že teraz je na ťahu maďarská vláda, ktorá neuvážene, prostredníctvom svojho predsedu, otvára témy, ktoré sa týkajú naozaj našej histórie. Ja sa domnievam, že to nie je len problém bilaterálny. Už minimálne Česká republika, Rakúsko, Nemecko sú ďalšie krajiny, ktoré sú dotknuté týmito rozhodnutiami."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...