Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. marec 2002 Ľ. Fogaš: Vrátenie majetku, zabaveného na základe Benešových dekrétov cirkvi, nevnímam ako precedens Boris Koreň Slovenská republika musí - podobne ako v roku 1993 pred vstupom do Rady Európy - znova čeliť vážnym tlakom zo zahraničia na zrušenie, alebo aspoň revíziu Benešových dekrétov. Problém otvoril maďarský premiér Viktor Orbán a vážne sa ním už zaoberá aj komisia ustanovená Európskym parlamentom. Poznámku pripravil Boris Koreň. Vicepremiéra Fogaša, ktorý sa zúčastnil v uplynulých dňoch niekoľkých stretnutí s predstaviteľmi Európskej komisie a Európskeho parlamentu, sme sa spýtali, či Slovenská republika uvažuje o Benešových dekrétoch ako o morálnom a právnom probléme, ktorý je potrebné vyriešiť: AUDIO: "Myslím si, že v tejto chvíli je to skôr problém historický, ktorý môže mať svoje aspekty aj v morálnej rovine. Samozrejme, pokiaľ došlo k nejakým skrivodlivostiam. Ale právny problém by to nemal byť." Slobodná Európa sa Fogaša ďalej opýtala, či môže podľa neho byť výsledok skúmania ustanovenej komisie iný, ako, že dekréty, v ktorých je uplatňovaný princíp kolektívnej viny, nie sú kompatibilné so súčasným právom Európskej únie. Fogaš si však nemyslí, že by v dekrétoch bol tento princíp uplatňovaný, pretože osoby, ktoré sa aktívne podieľali na protifašistickom odboji, neboli postihované. Pokiaľ ide o výsledok skúmania dekrétov: AUDIO: "Podstata je princíp. A ten princíp je jednoducho, či sme ochotní revidovať výsledky a dôsledky druhej svetovej vojny." Médiá sa v uplynulých týždňoch intenzívne zaujímali aj o stanoviská domácich i zahraničných renomovaných právnikov. Až na niekoľkých - napríklad vedúceho katedry štátneho a medzinárodného práva Würzburskej univerzity Dietera Blumewitza - sa však väčšina z nich domnieva, že dekréty už nie je možné otvárať. Rovnaké stanovisko v roku 1995 prezentoval aj český ústavný súd. S iniciatívou, že Benešove dekréty je možné zrušiť symbolicky, pričom by bolo výslovne povedané, že doterajšie právne vzťahy vzniknuté za ich účinnosti, sa posudzujú naďalej podľa nich, vyšiel člen ústavnoprávneho výboru Poslaneckej snemovne Českej republiky Zdeněk Koudelka. Vicepremiér Ľubomír Fogaš na túto inciatívu zareagoval: AUDIO: "Zrušiť tieto akty a ponechať v platnosti ich režim je fakticky nemožné. To je proste schizofrénia. Ja sa domnievam, že je dobré, aby sa touto vecou zaoberali historici, rôzne vedecké inštitúcie, ale je dobré, a myslím, že je to dobré pre ďalší vývoj, aby sme sa tejto veci po stránke právnej nedotýkali." Podľa Fogaša nie sú v súvislosti s dekrétmi už potrebné ani ďalšie politické gestá a vyhlásenia: AUDIO: "Myslím si, že politické gestá už Slovenská republika urobila. Predovšetkým poslanci prijatím deklarácie, v ktorej sa ospravedlnili za skrivodlivosti, ku ktorým došlo v súvislosti s realizáciou týchto dekrétov a to aj vo vzťahu k nemeckým občanom. A domnievam sa, že to je gesto, ktoré je známe a ktoré má svoju morálnu hodnotu." Hoci Slovenská republika striktne odmieta revíziu Benešových dekrétov, nedávno prijala zákon, na základe ktorého boli Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vrátené majetky po Nemeckej evanjelickej cirkvi. Tento majetok však podľa Kataríny Zavackej z Ústavu histórie štátu a práva bol skonfiškovaný práve na základe Benešových dekrétov: AUDIO: "Bolo to na základe dekrétu prezidenta republiky z 25. októbra 1945 číslo 108 o konfiškácii nepriateľského majetku a fondoch národnej obnovy." RFE: Na základe novely zákona o zmiernení niektorých krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam bol tento majetok, ktorý tu zostal po Nemeckej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, pridelený alebo venovaný slovenskej Evanjelickej cirkvi. Nie je to podľa vás nebezpečný precedens, pokiaľ ide o Benešove dekréty? Zavacká: "Musela by som vidieť po prvé text. Ale po druhé, ako to vyzerá, je to majetok štátu. Štát môže s ním konať, ako chce, ale takýmto činom sa zbavovať majetku, že venuje konfiškát druhej cirkvi, i keď evanjelickej, je to veľmi zvláštne. Ja by som to považovala za veľmi nebezpečné." RFE: Nebezpečné preto, že išlo o majetok, zabavený v rámci Benešových dekrétov? Zavacká: "Áno. Áno, práve preto." Vicepremiér Fogaš, ktorého sme sa tiež spýtali, či nemožno tento krok slovenského parlamentu považovať za precedens týkajúci sa majetku zabaveného na základe Benešových dekrétov však s názorom Zavackej nesúhlasí. Ako sa pre Slobodnú Európu vyjadril: AUDIO: "V tejto chvíli to tak nevidím, predovšetkým v kontexte potrieb usporiadať vzťahy štátu a cirkví."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...