|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
11. marec 2002
|
Slovenskej spoločnosti je poznanie svojej temnej stránky zakázané
|
Ivan Štulajter
|
Minulý týždeň český Senát schválil novelu zákona o sprístupnení zväzkov, ktoré vznikli činnosťou bývalej Štátnej bezpečnosti. Účelom zákona, ako sa v ňom v úvode píše, je „čo najširšie odhalenie praxe komunistického režimu pri potlačovaní politických práv a slobôd, vykonávanej prostredníctvom tajných represívnych zložiek totalitného štátu“. Oproti doteraz platnému právnemu stavu, keď do archívov ministerstva vnútra môžu nazerať len prenasledované osoby, schválená novela obsahuje podstatné zmeny. Podľa nej sa archívy majú otvoriť pre všetkých, ktorí o to stanoveným spôsobom prejavia záujem. Nebudú to však len archívy ŠtB, spadajúce pod ministerstvo vnútra, ale aj archívy ďalších bezpečnostných zložiek komunistického režimu, ktoré dnes spravujú ministerstvo obrany a ministerstvo spravodlivosti - napríklad archív Hlavnej správy vojenskej kontrarozviedky či odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy. Znakom radikálneho otvorenia komunistických archívov je skutočnosť, že rok od účinnosti zákona sú tieto ministerstvá povinné zverejniť, a to tlačou, ako aj v elektronickej podobe napríklad zoznamy agentov a spolupracovníkov ŠtB. Tieto databázy zo zákona tak nahradia takzvané neoficiálne Cibulkove zoznamy, ktoré sú stále dostupné na internete.
Ako to už v takýchto otázkach býva, názory na užitočnosť takejto normy sa rôznia. Podľa jedných pôjde o vyťahovanie obyčajnej eštebáckej špiny a jej zneužívanie v politickom boji, a to najmä pred voľbami. Podľa druhých je poznanie komunistických represálií a ich vykonávateľov vo verejnom záujme a základným právom občana na slobodné získavanie a šírenie informácií. Zároveň novela dbá na ochranu údajov osôb, ktoré sa objavia v archívnych materiáloch, ale i cudzích štátnych príslušníkov. Ministerstvá pred sprístupním dokumentov odstránia z nich osobné údaje – napríklad dátum narodenia, adresu, ako aj údaje o súkromnom živote, ich prípadnej trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch. Ministerstvá budú tiež povinné do dokumentácie zaradiť vyjadrenia osôb k obsahu zväzku či k samotnému faktu, že ich ŠtB registrovala. Ak napríklad bude z nejakého zväzku vyplývať, že na občana X donášal ŠtB občan Y, občan Y sa bude môcť k tomu vyjadriť a občan X toto vyjadrenie dostane spolu s kópiou príslušného zväzku.
O tom, či je to zákon napĺňajúci svoj účel v odhaľovaní praxe komunistického režimu pri potlačovaní politických práv a slobôd alebo zákon, ktorý poškodí obete komunistickej zlovôle, ako na to upozornil senátor Václav Fisher, ukáže až čas. A to samozrejme, až v prípade, ak ho podpíše prezident Václav Havel. Mladá Fronta Dnes v tejto súvislosti upozornila, že prezident nebude mať rozhodovanie ľahké, keďže zákon má aj veľa odporcov.
Ak sa na tomto mieste pomyselne vznesieme nad strednú Európu, zistíme, že tak v Spolkovej republike Nemecko, v Českej republike, ako aj Maďarsku a Poľsku existujú právne normy v takej či onakej miere otvárajúce archívy tajnej polície a umožňujúce občanom vyrovnať sa s bremenom totalitnej minulosti. Iba Slovensko je bielou vranou. Archívy sú prístupné len pre niekoho. Slovenskej spoločnosti je poznanie svojej temnej stránky zakázané. Možno aj preto zdá sa byť náchylnejšou k totalitným či autoritárskym recidívam.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|