Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       11. marec 2002 Nástup pravice v Holandsku? Anna Šišková Tvár stabilnej a politicky korektnej holandskej politickej scény minulý týždeň výrazne zmenili komunálne voľby. Dôvodom sú prakticky nikým neočakávané obrovské zisky strany, ktorá svoju predvolebnú kampaň založila na protiprisťahovaleckej rétorike. Komunálne voľby sa v každej krajine považujú za akúsi generálku volieb parlamentných. Politici s týmto tvrdením súhlasia, alebo ho naopak odmietajú podľa toho, ako v nich dopadla ich vlastná politická strana. Holandský premiér Wim Kok niekoľko dní pred konaním komunálnych volieb tvrdil, že ich očakáva s napätím preto, že sú vždy barometrom nálad. Po oznámení výsledkov však názor zmenil a upozorňoval, že výsledky by sa nemali a nesmú sa premietať na celonárodnú úroveň. Za zmenou Kokovho názoru tentokrát nestojí len neúspech strán vládnej koalície, ktoré stratili v mestských zastupiteľstvách asi 12 percent kresiel, ale šokujúce zisky strany Leefbaar Nederland, čo vo voľnom preklade znamená Holandsko, v ktorom sa dá žiť. Leefbaar Nederland vznikla pred pár mesiacmi a vo svojich radoch má niekoľko známych holandských osobnosti a politikov, ktorí k nej prešli z iných politických strán, najmä z konzervatívnej vládnej VVD. Na čelo strany sa postavil kontroverzný profesor sociológie Pim Fortuyn, hrdiaci sa svojim gýčovým životným štýlom. Nová politická strana nastúpila na scénu raketovým štartom, keď jej prieskumy verejnej mienky pár týždňov po jej vzniku pripisovali možný zisk 17 poslaneckých mandátov. Zo strany, ktorú založil, bol však Fortuyn pár týždňov pred voľbami vylúčený za to, že žiadal zrušiť prvý článok holandskej ústavy, ktorý zakazuje diskrimináciu. Už aj preto, že sa nikde netají svojou homosexuálnou orientáciou, jeho výrok spôsobil v politicky korektnom Holandsku obrovský škandál. Po Fortuynovom vylúčení nasledovalo rozdelenie strany, keď časť členov opustila Leefbaar Nederland a so svojím šéfom založila stranu nazvanú Zoznam Pima Fortuyna. Politici vládnych strán a médiá Fortuyna prakticky od začiatku odpisovali a po rozdelení strany predpokladali, že po raketovom úspechu bude nasledovať rovnaký koniec. Všetci boli presvedčení, že Fortuynove populistické a kontroverzné výroky nemôžu padnúť v ich tradične liberálnej a tolerantnej krajine na úrodnú pôdu. Prerátali sa však. Fortuyn pokračoval v kontroverznom kurze a voličov prilákali výroky o zaostalej moslimskej kultúre, o tom, že utečenci by mali byť radi, ak dostanú stan a nejakú stravu, alebo že vláda by mala čo najviac narkomanom pomôcť v tom, aby sa predávkovali. Dodajme, že v Holandsku tvoria moslimovia 5 percent populácie. Fortuyn si v Rotterdame pred komunálnymi voľbami vytvoril miestnu stranu, pričom zoznam kandidátov mu ani nestačí na to, aby zaplnil všetky kreslá. S protiprisťahovaleckými sloganmi "Holandsko je plné!" získal 17 zo 45-tich kresiel v rotterdamskom zastupiteľstve. Šokujúce pre všetkých je, že Fortuyn zabodoval najmä u prvovoličov, ktorých žiadne strany s výnimkou vládnej sociálnodemokratickej Strany práce nedokážu prilákať. Podľa prieskumov verejnej mienky bude až 20 percent ľudí vo veku do 25 rokov hlasovať o dva mesiace v parlamentných voľbách práve za Fortuyna. Dôvodom je predovšetkým protest proti súčasnej vládnej koalícii. Holanďania sú politikou čoraz viac znechutení, s protestnými hlasmi sa preto aj vo vládnom tábore rátalo, ale ich rozsah je vzhľadom na vysokú životnú úroveň, nízku nezamestnanosť a ekonomický rozvoj pre mnohých skutočne šokujúci. Strany vládnej koalície sa tak dva mesiace pred parlamentnými voľbami dostali do nepríjemnej situácie, keď musia na poslednú chvíľu kritizovať sami seba za to, že neodhadli očakávania časti voličov. Hoci nástupca Wima Koka vo funkcii šéfa Strany práce Ad Melkert má možno pravdu v tom, že vo voľbách získala hlasy strana bez jasného ekonomického a politického programu, tieto úvahy mu k prilákaniu nových voličov pomôžu len ťažko. Ako napísal minulý týždeň holandský denník Telegraaf, vládna koalícia síce "urobila veľa dobrého, sú však oblasti, v ktorých neuspela, a medzi tie patrí kriminalita, nedostatky v zdravotníctve, vzdelaní, v azylovej politike ako aj priveľa ľudí poberajúcich invalidné dôchodky." Stabilná a tolerantná politická scéna dostala neočakávaný úder a je viac ako možné, že Fortuyn dostane vládne, ale aj opozičné strany na hranu, na ktorej vôbec nechcú lavírovať. Tam patrí napríklad aj téma azylovej politiky, ktorá sa v Holandsku doteraz pred voľbami zneužívala podstatne menej ako v iných krajinách Európskej únie. Holandské médiá rady kritizovali susedných, po holandsky hovoriacich belgických Flámov, medzi ktorými sa veľkej popularite teší extrémne pravicový Flámsky blok. Jeho šéf Filip Dewinter výsledky holandských komunálnych volieb privítal s tým, že "Fortuyn má na uchádzačov o azyl a islam rovnaký názor ako jeho strana“. Holandský denník NRC Handelsblad cituje Dewinterove slová, podľa ktorých "imidž takmer idylickej, politicky korektnej, protirasistickej a multikultúrnej holandskej spoločnosti, ktorý nám bol toľkokrát dávaný za vzor, sa rozpadol".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...