|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
13. marec 2002
|
Finančný škandál SPD a jeho všeobecné súvislosti
|
Ján Šalgovič
|
Nad najnovším finančným škandálom vládnej Sociálno-demokratickej strany a jeho všeobecnými súvislosťami napísal príspevok náš stály spolupracovník Ján Šalgovič.
Princíp bol viac ako jednoduchý: Za - nazvime to - blahovôľu pri výstavbe gigantickej spaľovne za 850 miliónov mariek mohla SPD v Kolíne nad Rýnom načierať do fondu príslušných firiem, určeného práve na takéto pokútne účely. Podľa denníka Sueddeutsche Zeitung zriadili príslušné stavebné podniky konto vo Švajčiarsku vo výške 29 miliónov mariek. V článku sa dodáva, že vysoký predstaviteľ kolínskej SPD z neho dostal - podľa dnešného stavu vedomostí - 70 tisíc mariek. Dovedna získala SPD v Kolíne minimálne 700 tisíc mariek nepríliš "čistých" príspevkov prinajmenej od 12tich firiem.
Do legálneho stranícko-bilančného obehu sa tieto peniaze dostávali nasledovným spôsobom: Členovia SPD vyplnili formulár o tom, že venovali strane príspevky v hodnote nanajvýš 20 tisíc mariek - toto je v Nemecku horná hranica pre zachovanie anonymity peňažného darcu. Takéto potvrdenia však boli protizákonné, pretože išlo o fingované príspevky. Sociálni demokrati žiadajú čestné vyhlásenia od kolínskych straníckych predstaviteľov, že neboli zapletení do tohto škandálu. Zatiaľ sa priznal iba jeden poslanec krajinského parlamentu; tento však - pochopiteľne - dôvodí, že za touto ominóznou potvrdenkou stáli jeho ozajstné služby v prospech SPD...
Pozornosť komentátorov sa medzičasom preniesla do všeobecnej roviny. Zatiaľ čo počas aféry Kresťansko-demokratickej únie s príspevkami a čiernymi kontami sa väčšina politických pozorovateľov koncentrovala výlučne na machinácie CDU a hlavne dlhoročného kancelára Hemuta Kohla, terajší škandál ozrejmil, že čistú vestu nemá ani druhá ľudová strana, SPD. V spravodajskej relácii prvého televízneho programu ARD vystúpil jeden prokurátor, ktorý podčiarkol, že podplácanie a poukazovanie "všimných" finančných príspevkov nabralo nevídané, takpovediac "talianske" rozmery. Hans Leyendecker konštatoval v novinách Sueddeutsche Zeitung s mierne rezingovaným podtónom: "Demokracia degeneruje na lobbykraciu. Ekonomická moc bez politického mandátu sa mení na politický vplyv." A východisko z núdze? V denníku Die Welt ho ponúka komentátor Konrad Adam: "Situácia sa nezmení, pokiaľ budú politické strany samy rozhodovať o pôvode a používaní finančných prostriedkov". Inými slovami: V Nemecku budeme dovtedy svedkami finančných straníckych škandálov, pokiaľ neuzrie svetlo sveta neutrálna komisia s nadstraníckymi a nezávislými odborníkmi, ktorí budú prísne kontrolovať peňažné toky v jednotlivých politických stranách.
A - samozrejme - pokiaľ bude platiť starý známy výrok stredovekého učenca Erazma Rotteramského spred pol tisícročia: "Ak nejaký ´malý človek´ ukradne niekde peniaz, ihneď ho obesia. Kto však prostredníctvom monopolného postavenia, úžery alebo tisícorakými podvodmi a klamstvami nahonobí strašne veľa majetku, ten sa stane cteným členom spoločnosti." Čo však žiaľ neplatí iba v Nemecku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|