[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



14. marec 2002

Juhoslávia zanikne - nahradí ju štát "Srbsko a Čierna Hora"

Daniel Raus

Juhoslávia čoskoro prestane existovať. Namiesto tohto štátu sa objaví na mape Európy nový útvar, ktorý sa bude nazývať „Srbsko a Čierna Hora“. Dohodli sa na tom prezidenti oboch republík a predstaviteľ Európskej únie Javier Solana.

Európska únia dosiahla na Balkáne už druhý dôležitý úspech. Po mierovej dohode v Macedónsku sa jej podarilo zachovať pokope Srbsko a Čiernu Horu. Či bude vlk sýty a ovca zostane celá, sa však ukáže až po čase, presnejšie povedané o tri roky. Na tento čas sa totiž Čierna Hora vzdala referenda o samostatnosti.

Poznamenajme, že zo šiestich republík Titovej Juhoslávie zostali po krvavých konfliktoch iba posledné dve: Srbsko a Čierna Hora. Štát sa preto často označoval termínom „zvyšková Juhoslávia“. Srbsko má pritom 10 miliónov obyvateľov a Čierna Hora iba 600 000. Bývalý prezident Slobodan Miloševič sa na konci svojej vlády pokúšal vyvolať konflikt medzi oboma republikami, aby sa udržal pri moci.

Tragédii sa podarilo predísť iba vďaka jeho pádu. Miloševič prehral voľby a po masových demonštráciách musel odstúpiť. Nový prezident Koštunica mal ale viac ako ťažkú úlohu. Voči Čiernej Hore zaujal síce ústretový postoj, cesty oboch republík sa však už príliš rozišli a Podgorica sa chcela aj tak osamostatniť.

Koštunica by nemal šancu, keby nevstúpila na scénu Európska únia. Zachovanie zväzu oboch republík je fakticky zásluhou jej sprostredkovateľa Javiera Solanu. Keď sa teda v Belehrade podarilo podpísať dohodu o tom, že z Juhoslávie sa stane štát „Srbsko a Čierna Hora“, Solana naznačil, čo boli jeho hlavné argumenty:

AUDIO: „Priatelia, týmto sa nič nekončí. Naopak, začína sa nová kapitola, ktorú budeme písať spoločne a ktorá vás povedie k členstvu v Európskej únii“.

Brusel Čiernej Hore jasne povedal, že osamostatnenie by vážne spomalilo jej cestu do Európskej únie. Ak sa pýtate, prečo Európe toľko záleží na zachovaní zväzku Srbska a Čiernej Hory, odpoveď vyjadril juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica:

AUDIO: „V čase, keď sa Európa integruje a na Balkáne hrozí rozpad, sa Srbsko a Čierna Hora vydali na cestu integrácie, čím prispievajú ku stabilite nielen na Balkáne, ale aj ku stabilite a mieru v Európe“.

Európa sa vážne obáva, že samostatnosť Čiernej Hory by automaticky viedla k snahe Kosova o samostatnosť a možno aj k rozpadu Bosny a Hercegoviny. V takom prípade by na Balkáne mohla nasledovať ďalšia vlna násilia a po nej by na starom kontinente mohol vzniknúť dokonca prvý islamský štát.

Čiernohorský prezident Milo Djukanovič musel ale prehltnúť horkú pilulku. On sám totiž získal mandát vďaka tomu, že sľuboval referendum o samostatnosti. Malo sa konať už v máji. Jeho voliči sa teraz môžu cítiť podvedení a šéfka parlamentu Vesna Perovičová označuje čokoľvek okrem referenda za zradu.

Nečudo, že rokovania trvali 12 hodín a boli zložité. Djukanovič si uvedomuje nepríjemnosť situácie a občanov Čiernej Hory sa pokúša upokojiť:

AUDIO: „Najdôležitejšie je to, že všetky výsledky hospodárskych reforiem Čiernej Hory v posledných rokoch sa zachovali a že môže pokračovať dynamický proces približovania čiernohorského systému k európskemu hospodárskemu systému“.

Pripomeňme, že Západ poskytoval Čiernej Hore podporu v rámci boja proti Miloševičovmu režimu. V Srbsku sa dnes používajú staré juhoslovanské dináre, čiernohorci ale platia tvrdým eurom. Okrem toho dúfajú, že iba tohtoročné zahraničné investície dosiahnu 300 miliónov dolárov. Kľúčovou otázkou ale zostáva možnosť samostatnosti. V tomto smere sa Djukanovič takisto pokúšal 600-tisícovú republiku upokojiť:

AUDIO: „Táto dohoda v nijakom prípade neohrozuje základné právo každého štátu a národa, vrátane Srbska a Čiernej Hory, prehodnotiť po určitom čase postoj a nechať občanov rozhodnúť o budúcnosti štátu“.

Juhoslovanský prezident Koštunica tvrdí, že nový štát nebude federáciou ani konfederáciou. Má to byť vraj celkom originálne riešenie. Obe republiky budú mať spoločnú armádu a zahraničnú politiku. Nebudú mať spoločné peniaze, pretože Čierna Hora si ponechá euro. Dohodu musí ešte ratifikovať federálny parlament a parlamenty oboch republík. Až potom Juhoslávia definitívne zanikne.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print