Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       15. marec 2002 Európska únia chce mať do roku 2010 najvyspelejšiu ekonomiku sveta Anna Rausová Európska únia sa pred dvoma rokmi odhodlala zmenšiť hospodárske zaostávanie za Spojenými štátmi. Práve ambície starého kontinentu zefektívniť svoju ekonomiku sú hlavnou témou v Barcelone, politici sa však vyjadrujú aj k najnovšiemu politickému dianiu vo svete. V Barcelone sa má hovoriť predovšetkým o ekonomických a sociálnych reformách únie, jej predstavitelia však neobišli ani aktuálne zahranično-politické témy. Navyše po prvýkrát zasadli za stôl pri samotných rokovanich aj prizvaní politici z kandidátskych krajín, vrátane slovenskej delegácie - premiéra Dzurindu, ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana a ďalších. Jednou z „horúcich“ tém bola na zánik odsúdená zvyšková Juhoslávia. Šéf španielskej diplomacie Josep Pique sa vyslovil pochvalne o dohode Srbska a Čiernej Hory o vytvorení spoločného zväzu: AUDIO: „Verím, že je to vynikajúca novina, lebo Srbi a Čiernohorci zachovali svoju jednotu jediným spôsobom, ktorý zaručuje budúcnosť Srbska a Čiernej Hory práve tak, ako celého regiónu, ich postupnú integráciu do európskych štruktúr, ako aj ich postupnú integráciu do medzinárodného spoločenstva.“ K napätej situácii na Blízkom východe Pique zdôraznil: AUDIO: „Myslíme si, že k mierovému procesu neexistuje alternatíva. Vojenské riešenie konfliktu neexistuje, takže musíme vyvinúť najväčšie úsilie týmto smerom a trvať na nutnosti okamžitého uzavretia prímeria.“ Hlavná agenda Barcelony sa točí okolo samotnej únie. Od jarného summitu v Lisabone v marci 2000 sa lídri únie dohodli na pravidelnej jarnej „previerke“, ktorá by mala každoročne zhodnotiť pokrok v uskutočňovaní tzv. lisabonského sľubu. Únia si vtedy vytýčila cieľ, že do roku 2010 sa stane najdynamickejšou ekonomikou sveta, keďže hospodársky zaostáva za svojim najväčším ekonomickým rivalom, Spojenými štátmi, o 10 rokov. Tak ako si lisabonská schôdzka vyslúžila prívlastok „internetová“, tak komisárka únie pre zamestnanosť Anna Diamantopoulouvá pripísala pred barcelonskú schôdzku slovo „liberalizačná“. V Katalánsku ide totiž v tieto dva dni o realizáciu dvojročného prísľubu deregulovať kľúčové ekonomické sektory, vrátane trhu s elektrinou a plynom, ako i telekomunikácií. Reformné nadšenie však značne klesá s blížiacimi sa voľbami v šiestich členských krajinách, vrátane gigantov – Francúzska a Nemecka. Zápal pre potrebné, radikálne, avšak bolestné reformy opadáva. Španielsky minister zahraničných vecí Josep Pique, ktorého krajina v súčasnosti únii predsedá, sa už počas dnešného, prvého dňa dal počuť, že lídri 15-ky nie sú spokojní s pokrokom lisabonského procesu. Jednou z hlavných otázok, ktorú pozorovatelia označujú za významný test schopnosti únie koordinovať trhové reformy, je už spomínaná liberalizácia energetického trhu, bez ktorej podľa odhadov Európskej komisie stratí únia ročne 15 miliárd eúr. Dohodu však blokuje Francúzsko, kde je myšlienka privatizácie štátneho monopolu Electricite de France hlboko nepopulárna. Paríž už pred summitom v Barcelone avizoval, že liberalizáciu tohto sektora nemôže pripustiť. Medzi lisabonské ciele patrí tiež pružnosť pracovného trhu,s cieľom maximálne znížiť nezamestnanosť a presadzovanie informačných technológií, elektronického obchodovania. Pre ilustráciu, v eurozóne zostáva nezamestnanosť pomerne veľmi vysoká, vyše 8 percent, v kontraste s piatimi percentami v Spojených štátoch. Západná Európa zaostáva za svojim hospodárskym „rivalom“ za oceánom aj v počte pripojení na internet doma, asi o jednu pätinu, i keď v rámci samotnej únie existujú pripastné rozdiely. Väčšina summitov Európskej únie, podobných Barcelone, sa končí bez radikálnejších záverov. Predsedajúce Španielsko je vraj odhodlané prísť s niečím viac ako len všeobecnými vyhláseniami o rozhodnosti pokračovať v lisabonských záväzkoch – ktoré by mali z Európskej únie urobiť najdynamickejšiu ekonomiku sveta, úspešne konkurujúcu Spojeným štátom. Ako však britský týždenník Economist napísal, najprv si treba počkať na voľby v Nemecku a vo Francúzsku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...