|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
18. marec 2002
|
Portugalské voľby: sociálni demokrati namiesto socialistov
|
Daniel Bútora
|
V Portugalsku včera v parlamentných voľbách zvíťazili opoziční sociálni demokrati. Čo môže znamenať zmena vlády v Lisabone všeobecne a čo môže znamenať pre strednú Európu?
Znie to paradoxne, ale víťazom volieb v Portugalsku sú pravicoví sociálni demokrati. Zvláštnosťou portugalskej politickej scény je totiž jazyková nejasnosť - zatiaľ čo socialisti sú stranou portugalskej ľavice, pravica (či pravý stred) sa označuje ako sociálna demokracia. Jej vodca, bývalý minister zahraničných vecí Durao Barroso, včera v Lisabone oslavoval tesné víťazstvo v predčasných parlamentných voľbách.
AUDIO: "Vytvoríme stabilnú vládu. Po šiestich rokoch socialistickej vlády je to dôležité víťazstvo. Portugalčania sa vyslovili pre zmenu, a my prídeme s riešením, ktoré prinesie Portugalsku stabilitu a hodnovernosť."
Sociálna demokracia zrejme vytvorí liberálno-konzervatívnu vládu s Ľudovou stranou, Portugalsko však podľa všetkého nedostane veľmi stabilný kabinet, pretože v parlamente bude mať koalícia len veľmi tesnú väčšinu.
Na portugalských voľbách sú pozoruhodné dva kontexty, oba zaujímavé aj pre Slovensko. Prvým je ľavo-pravé rozloženie síl v Európe. Po Španielsku, Taliansku a Dánsku dostáva aj Portugalsko vládu pravého stredu, pričom Európu čaká tento rok ešte ďalších päť volieb, v ktorých môžu prehrať dnešné ľavicové vlády - najviac sa čaká na hlasovanie v Nemecku a vo Francúzsku. Pravicové vlády, spolu s takými kabinetmi ako je vláda britského labouristického premiéra Blaira, by zrejme rýchlejšie postupovali v liberalizačných krokoch.
Európa by tak azda mala väčšiu šancu naplniť víziu dobehnutia Spojených štátov tak, ako o tom hovorili európski vodcovia na víkendovom summite v Barcelone. Odborníci pripomínajú, že napriek veľkým európskym slovám sa čaká na odvážne politické skutky. Počas 90-tych rokov bol iba raz európsky hospodársky rast viac ako 3 percentá, zatiaľ čo americký bol iba jeden krát menej ako 3 percentá. Durao Barroso zvíťazil práve s prísľubom liberálnych reforiem a zníženia daní. A hoci má strana trochu mätúci názov sociálna demokracia, ide o stranu s jasným liberálno-konzervatívnym profilom.
Druhým kontextom je dnešný stav portugalského hospodárstva. Krajina je - spolu s Gréckom - učebnicovým príkladom toho, že štedré európske fondy nie sú automaticky zárukou prosperity a zdravého rozvoja. Od vstupu do Európskej únie v roku 1986 dostalo Portugalsko z rôznych fondov až 54 miliárd eur. Ročne dosahovali peniaze z európskych fondov výšku 3 percent hrubého domáceho produktu. Krajinu tieto peniaze postavili hospodársky na nohy. Hrubý domáci produkt na hlavu bol pri vstupe do únie len čosi viac ako 50% z priemeru Únie, vlani to už bolo takmer 75% z priemeru Únie.
Portugalsko však nedokázalo prísun európskych financií využiť na hospodársky rast, nezávislý na pomoci zvonku. Produktivita na hlavu je najnižšia v Európskej únii, a už dnes je podľa niektorých údajov nižšia ako v Slovinsku alebo v Českej republike. Zahraniční investori dnes namiesto Portugalska dávajú prednosť práve strednej a východnej Európe. Podľa víťaza včerajších volieb bola na vine najmä politika socialistickej vlády, ktorá sa snažila odkladať nepopulárne rozhodnutia. Vysoké dane viedli k tomu, že až polovica podnikov sa účtovnými kľučkami snažila vykázať nulový zisk. Dnešný Wall Street Journal cituje v tejto súvislosti bývalého šéfa portugalskej centrálnej banky. Podľa neho by kandidátske štáty mali uskutočniť väčšinu hospodárskych reforiem a dosiahnuť fiškálnu disciplínu ešte pred vstupom do Európskej únie. My dodajme, že stredná a východná Európa však bude mať istú výhodu - štedré európske fondy budú voči nim po vstupe predsa len skúpejšie než voči Portugalsku. Noví členovia tak budú od začiatku vedieť, že sú odkázaní najmä sami na seba.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|