Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       20. marec 2002 Spory okolo agrárnej politiky EÚ Jaroslav Rozsíval Dotácie EÚ do agrárneho sektora kandidátskych krajín sú na dohľad, ale návrhy Bruselu sa aj naďalej rozchádzajú s predstavami krajín strednej a východnej Európy. Po rokovaní komisára EÚ pre pôdohospodárstvo Franza Fischlera so šéfmi agrárnych rezortov jednotlivých kandidátskych krajín je však zjavné, že Brusel považuje svoje návrhy postupne sa zvyšujúcich dotácií do tejto oblasti za nemenné. Podľa výsledkov najnovšej štúdie EÚ sa zdá, že východoeurópski roľníci budú z členstva svojich krajín v EÚ profitovať – i keď nie všetci. Niektorí budú musieť svoj rezort opustiť. Aspoň to vyplýva z expertízy, ktorej autori sa zaoberali konkrétnymi dôsledkami členstva v EÚ na stav pôdohospodárstva v jednotlivých kandidátskych krajinách – podľa tejto štúdie by sa mali napríklad príjmy českých roľníkov po rozšírení EÚ zvýšiť až o 60 percent a v prípade Poľska by mohli farmári rátať s 35 percentným rastom, a to bez zohľadnenia priamych dotácií EÚ do pôdohospodárskeho sektoru. To, s čím sa budú musieť nové členské krajiny po vstupe do EÚ vyrovnať, bude najmä tlak zo strany EÚ na vyššiu produktivitu, a tým pádom nižšiu zamestnanosť v agrárnom sektore. Štúdia EÚ predpokladá zavedenie výrazných štrukturálnych reforiem v tejto oblasti – komisár EÚ pre pôdohospodárstvo, bývalý rakúsky sociálno-demokratický politik Franz Fischler tvrdí, že zavedenie priamych dotačných platieb Bruselu jednotlivým novým členom by takéto reformy spomalilo, či dokonca ohrozilo. Veľká časť roľníkov by kvôli vyšším platom jednoducho nechcela odísť z tak štedro dotovaného sektora. Podľa plánu EK by malo Slovensko, tak ako ďalšie kandidátske krajiny, po vstupe do EÚ dostávať z Bruselu najprv iba 25 percent bežných dotácií, zvyšné dotácie do agrárneho sektora by musela vykryť vláda. Už v piatok uvažoval v našom vysielaní Attila Lovász, že vládnym dotáciám by však mohli výrazne pomôcť svojou individuálnou aktivitou samotní pôdohospodári, ktorí môžu žiadať o granty zo štrukturálnych fondov EK v rámci jej agrárnych programov. Spomínaná štúdia EÚ o stave agrárneho sektoru po rozšírení EÚ predpokladá, že po zavedení potrebných inovácií na zvýšenie všeobecnej úrovne agrárnych produktov by sa celková produkcia v stredo a východo-európskych krajinách nemusela zredukovať, dokonca v prípade obilia by sa mohla aj zvýšiť. Prvovýroba teda nemusí zaniknúť – naopak, treba investovať do zvýšenia kvality jej produktov, tak aby sa tieto mohli úspešne presadiť na spoločnom európskom trhu – súťažiť sa však bude, ako už v piatok hovoril Attila Lovász, najmä v dotáciách – teda v schopnosti prekonať prechodné obdobie bez ničivých dôsledkov na stav agrárneho sektora v jednotlivých kandidátskych krajinách. Na spôsob dotovania pôdohospodárstva majú však jednotlivé krajiny rozdielny názor: Poľsko požaduje zavedenie 100 percentných dotácií z Bruselu okamžite po vstupe do EÚ, a to z jednoduchého dôvodu - schopnosti konkurovať. Európsky komisár Franz Fischler však na stretnutí s ministrami kandidátskych krajín argumentoval takto: AUDIO: “Celkovo si myslím, že musíme byť realistickí a že dôvodom nášho stretnutia je mať väčší zmysel pre realitu. V tom sme určite uspeli. A myslím si, že sme si vytvorili základ pre pokračovanie rozhovorov.“ Rozhovory sa však ani v budúcnosti nevyhnú nezhodám. Poľsko vstupuje do Únie s najväčším príspevkom do jej agrárneho rozpočtu. Jeho súčasný minister pôdohospodárstva Jaroslaw Kalinowski na stretnutí v Bruseli vyhlásil: AUDIO: „Pokiaľ si spomínam na správu EÚ z roku 99, rozšírenie EÚ o 10 nových štátov by prinieslo rast HDP EÚ o 6 desatín percenta, to je 70 mld eúr.“ Avšak posledných 10 rokov asociačnej dohody s EÚ prinieslo podľa Kalinowského Poľsku iba obchodný deficit, ktorý predstavuje v prípade obchodu s EÚ stratu desiatok miliónov eúr. Toto tvrdenie však zároveň nevyvracia fakt, že jednotlivé kandidátske krajiny by nemali investovať do reštrukturalizácie svojho sektora. Tá sa však bude týkať aj citlivej otázky zníženia zamestnanosti. Každá vláda sa samozrejme bude snažiť striasť priamej zodpovednosti za takéto dôsledky. Aj v prípade Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...