Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       21. marec 2002 Pomoc rozvoju chudobných krajín je bez mimovládnych organizácií nemysliteľná Gabriel Sedlák V mexickom meste Monterrey sa začala konferencia OSN o medzinárodnej pomoci rozvoju chudobných krajín. Podujatie je pre vyspelý svet jednak príležitosťou položiť si otázku, či robí pre chudobné štáty dosť, a zároveň je dôkazom nenahradiľnosti mimovládnych organizácií. Pred tridsiatimi rokmi sa členské krajiny OSN dohodli, že ich pomoc chudobným štátom dosiahne výšku 0,7 percenta hrubého domáceho produktu. Realita je dnes taká, že vyspelé krajiny prispievajú tým, ktoré sú na pomoc odkázané, iba necelou štvrtinou percenta. V predvečer konferencie OSN o pomoci najzaostalejším krajinám oznámil americký prezident George Bush, že jeho krajina zvýši rozvojovú pomoc. A tým, ktorí si myslia, že ani to nestačí, Bushov minister financií Paul O'Neill odkázal, že dôležitejšia ako investované peniaze je maximálna efektívnosť poskytovanej pomoci. Aj preto dnes premiéri piatich západoeurópskych krajín, ktoré dohodnutú hranicu pomoci chudobným dodržiavajú, apelovali nielen na bohatých, aby boli štedrejší, ale aj na vlády štátov, ktoré sú adresátmi pomoci, aby vytvorili podmienky pre jej čo najlepšie využívanie. Keďže ochota štátov sypať peniaze do akýchsi čiernych dier nie je obmedzená, svet sa v tomto smere nezaobíde bez mimovládneho sektora. A to na strane darcovskej i na strane prijímateľa pomoci. Jedným z tých, ktorí odporúčajú túto cestu, je americký finančník a filantrop George Soros, ktorý má bohaté skúsenosti s pôsobením svojich organizácií v postkomunickom svete. Soros pri príležitosti mexickej konferencie vyhlásil. AUDIO: “V niektorých krajinách je spolupráca s vládou možná a v iných nie. Tam, kde máte zlú vládu, môžete využiť mimovládne kanály.“ A príklad z Juhoslávie je adresovaný tým, ktorí by pochybovali o užitočnosti aktivít Georgea Sorosa. AUDIO: „Máme tam spoločný program doplnkových grantov pre ľudí, pripravovaných v zahraničí, ktorí sa neskôr vrátia, aby pracovali pre vládu. A to podľa mňa významne prispelo k zvýšeniu schopnosti novej demokratickej vlády zvládnuť problémy.“ Bohaté skúsenosti so spoluprácou s mimovládnymi organizáciami má aj samotná OSN. Hovorí zástupca jej rozvojového programu Mark Brown. AUDIO: „V Afganistane sme počas talibanského režimu realizovali veľký program, avšak iba v spolupráci s jednotlivými komunitami. Nie s vládou, pretože tá blokovala všetky naše snahy pomáhať ľuďom.“ Posttalibanský Afganistan by sa mal stať v najbližších rokoch jedným z najväčších príjemcov zahraničnej pomoci. Vyspelé štáty sa nedávno zaviazali prispieť do roku 2006 súhrnnou čiastkou jednej miliardy eúr. Afganistan je však podľa odborníkov zároveň vhodným miestom pre uplatnenie programov poskytovania malých pôžičiek, tzv. mikrofinancovania. Jednou z takýchto organizácií je americká vládna Agentúra pre medzinárodný rozvoj. Ročne sa od nej dostane k ľuďom, pre ktorých je pôžička vo výške 200 dolárov hotovou spásou, asi 155 miliónov dolárov. Malé pôžičky poskytuje aj Nadácia pre pomoc medzinárodným komunitám. Jej riaditeľ Lawrence Yankovitch hovorí o skúsenostiach zo stredoázijského Kyrgizska. AUDIO: „Mnohí naši klienti boli zamestnancami štátnych podnikov, prišli o prácu a hľadali spôsob ako sa postaviť na vlastné nohy. Pre začiatok však potrebovali kapitál a bankový sektor v Kyrgizsku nie je veľmi rozvinutý.“ Teraz prichádza na rad spomínaný Afganistan, kde chce Západ pomôcť ľuďom, živiacim sa doteraz pestovaním maku na výrobu ópia, aby sa vrátili k tradičnému ovociu a orechom. Atmosféru v Afganistane približuje opäť Lawrence Yankovitch. AUDIO: „Ženy pracujú väčšinou za zatvorenými dverami. Sú trocha zamĺknuté a chýba im odvaha ísť hneď na trh, ale len čo sa trocha rozhýbu, budú na to pripravené. Stredná Ázia predstavuje veľkú obchodnú cestu a mikrofinancovanie je založené na obchode.“ Vráťme sa na začiatok. Vyspelým krajinám sa akosi nedarí dodržiavať pred 30 rokmi dohodnutú výšku pomoci chudobným krajinám. A Spojené štáty sú v tomto smere o čosi väčším hriešnikom než Európska únia. No okrem už spomínaných pochybností o efektívnosti pomoci je treba tiež pripomenúť, že nepochybne väčšou pomocou pre Afganistan než všetky pomoci, ktoré sa napriek vláde Talibanu do tejto krajiny dostali, bolo zvrhnutie talibanského režimu. A to by sa bez americkej angažovanosti ťažko podarilo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...