Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       23. marec 2002 Hlasovanie v Spolkovej rade o prisťahovalectve do Nemecka Ján Šalgovič, Mníchov V piatok sme boli v druhej komore nemeckého parlamentu svedkami politickej detektívky: hlasovania o Zákone o prisťahovalectve. Z Mníchova sa hlási náš stály spolupracovník Ján Šalgovič. ŠALGOVIČ: Politické barikády sú v podstate jasné: Pravicové, kresťanské strany CDU a CSU sú za všeobecné obmedzenie prílivu zahraničných pracovných síl do Nemecka. Argumentujú vyše štyrmi miliónmi práceschopných ľudí bez zamestnania, ktorých treba v prvom rade vyučiť a preškoliť - teda poskytnúť im šancu znovu sa včleniť do pracovného procesu. Ľavicové vládne strany zase nechcú úplne zabuchnúť migračné vráta. Aj SPD a Zelení sú proti prisťahovalectvu jednoduchých robotníkov. Zasadzujú sa však za uznanie dodatočných dôvodov pre prenasledovanie; pred očami majú nielen politické prenasledovanie zo strany štátu, ale aj perzekúciu mimovládnymi inštitúciami a organizáciami, ako aj prenasledovanie pre pohlavie. Toľko - veľmi zhruba - základné ideové piliere opozičného a koaličného zástoja. Jednotlivé strany sa pokúšali zblížiť politické pozície. Do istej miery sa im to podarilo; zvyšok, najmä ohľadom rozšírenia dôvodov prenasledovania, sa stal ozajstným gordickým uzlom, ktorý sa jednoducho nedalo rozpliesť. V piatok, 6 mesiacov pred všeobecnými parlamentnými voľbami, došlo k rozhodujúcemu hlasovaniu v hornej komore parlamentu. V Spolkovej rade, kde sú zastúpené jednotlivé krajinské vlády podľa počtu obyvateľstva, však nemá vládny tábor väčšinu; je odkázaný na hlasy koalície s účasťou Kresťansko-demokratickej únie. A tak sme v posledných dňoch pred vyvrcholením poslaneckej prisťahovaleckej kriminálky mohli pozorovať, ako politici prestávajú hovoriť o podstate veci a začínajú sa koncentrovať na zákulisné čachre typu koľko finančných prostriedkov uvoľní spolková vláda tej či onej krajinskej vláde s kresťanskými politikmi - a hlavne, či to bude stačiť na zmenu postoja príslušných predstaviteľov CDU. V centre pozornosti sa ocitla koalícia SPD/CDU v Brandenbursku. Tá disponuje dostatkom hlasov v Spolkovej rade, aby mohol tento prestížny červeno-zelený zákonný projekt vstúpiť do platnosti. Krajinský premiér, sociálny demokrat Manfred Stolpe, spočiatku trochu lavíroval. V konečnom dôsledku sa, pravda, postavil za kancelára a svojho straníckeho šéfa Gerharda Schrödera. Brandenburský minister vnútra a predseda tamojšej CDU Jörg Schönbohm bol od začiatku jednoznačne proti. Pred hlasovaním vyvrcholilo napätie na bod varu. Nedalo sa totiž vylúčiť, že Stolpe bude hlasovať v prospech migračného zákona, Schönbohm proti nemu, a že súčasný predseda Spolkovej rady, sociálno-demokratický berlínsky primátor Klaus Wowereit rozhodne, že Brandenbursko sa vyjadrilo kladne - napriek rozdielnemu hlasovaniu oboch brandenburských koaličných partnerov, čo by mal podľa očakávania vyhodnotiť ako ich zdržanie sa. Rozhodnutím svojho predsedu Klausa Wowereita by ale Spolková rada schválila prisťahovalecký zákon. Opoziční politici okamžite vyhlásili, že pôjde podľa ich náhľadu o protiústavný krok a že požiadajú Spolkový ústavný súd o objasnenie takejto situácie. V piatok predpoludním vstúpili krajinskí matadori do politického ringu. Na zasadaní Spolkovej rady prehovorili všetky politické veličiny: od bavorského premiéra Edmunda Stoibera, cez sociálno-demokratického spolkového ministra vnútra Otta Schillyho až po spomínaných dvoch hlavných protagonistov: Jörga Schönbohma a Manfreda Stolpeho. Popoludní napokon došlo k očakávanému výsledku: Krajinské bloky CDU a SPD stáli pevne ako betón, brandenburská koalícia hlasovala rozpoltene: Stolpe za, Schönbohm proti, predseda Wowereit hodnotil toto hlasovanie ako súhlas. Opozícia protestovala ako sa len dalo a vyhlásila, že podá podnet na Spolkový ústavný súd, aby preskúmal toto rozhodnutie. Ak, pravda, zákon podpíše spolkový prezident Johannes Rau. Súboj o podobu prisťahovaleckého zákona sa teda presunie na pôdu Spolkového ústavného súdu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...