Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       26. marec 2002 Účinne využívať predvstupové fondy EU Anna Rausová Výskum jedného z expertov Viedenského Inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie vyústil do prekvapujúceho záveru: kandidátske krajiny z východnej a strednej Európy sa môžu stať paradoxne prispievateľmi do pokladnice Európskej únie, a to hneď po vstupe. To je však v rozpore so všeobecnými očakávaniami, že vstup do únie bude znamenať predovšetkým veľký finančný prospech. Korešpondent našej rozhlasovej stanice Breffni O´Rourke sa zaujímal o podrobnosti, ako viedenská inštitúcia k týmto záverom prišla. Na základe údajov, zverejnených čiastočne Európskou komisiou, Sandor Richter z Viedenského Inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie vypočítal, že skupina nových členov Európskej únie – rátal s desiatimi – možno prvý rok v únii odvedie do spoločnej európskej pokladnice okolo 400 miliónov eúr, čo je približne 350 miliónov dolárov. To považuje Richter pritom za optimistický odhad: AUDIO: „Potenciálni noví členovia dostávajú dnes predvstupovú pomoc a budú ju dostávať až do posledného roku pred vstupom. To je jednosmerná cesta, pretože z Bruselu financie dostávajú a nemusia platiť do rozpočtu únie. Po vstupe sa však situácia zmení. Potenciálne bude k dispozícii podstatne viac výmen z rozpočtu, ale budú musieť tiež platiť svoje príspevky do neho. To situáciu zmení rozhodným spôsobom.“ Za kľúčový faktor považuje Richter schopnosť nových členov čo najefektívnejšie využiť finančné fondy, ktoré je Brusel pripravený im poskytnúť ako členom, osobitne v rámci pomoci regiónom a poľnohospodárstvu: AUDIO: „Napríklad Poľsko dokázalo v roku 2001 využiť iba 28 percent predvstupových zdrojov. Poľsko a všetky ostatné krajiny musia tvrdo pracovať, aby tento pomer zvýšili čo najviac, osobitne v prvom roku členstva. Nie je to ľahké pretože všetko je nové. Skúsenosti s predvstupovou pomocou sú užitočné, ale nie sú vždy dostatočné na získanie všetkých zdrojov, ktoré sú teoreticky k dispozícii“. Richter na príklade Poľska ilustruje, že z dôvodov administratívnej byrokracie a nedostatočnej infraštruktúry je Varšava schopná využiť iba 28 percent predvstupovej pomoci. Nemožno preto očakávať, že po vstupe do únie zrazu dokáže použiť efektívne väčšie finančné čiastky. Z týchto príčin sa môže Poľsko či ktorákoľvek iná krajina stať napokon prispievateľom do bruselského rozpočtu: AUDIO: „Dôležitou lekciou z odhadov výsledkov je to, že schopnosť využiť fondy je rozhodujúca.Budúci členovia únie budú musieť urobiť všetko pre to, aby ju zlepšili, pretože ide o rozhodujúci faktor, ovplyvňujúci konečnú finančnú pozíciu krajín po rozšírení“. Nie všetky uchádzačské krajiny majú podobnú situáciu ako Poľsko. Optimistický variant podľa Richtera predpokladá, že celková schopnosť využiť fondy vo všetkých kandidátskych krajinách by mohla dosiahnuť až 75 percent. Ale i tak by to teoreticky znamenalo, že uchádzači by kolektívne „dodali“ únii asi 400 miliónov eúr v prvom roku členstva. Slovíčko „teoreticky“ je veľmi dôležité, pretože Európska komisia tvrdí, že takýto scenár nedopustí. Čo navrhuje? Hovorí Jean-Christoph Filori, hovorca komisára pre rozširovanie Guenthera Verheugena: AUDIO: „My v komisii navrhujeme – kvôli tomu, aby sa noví členovia nestali prispievateľmi – že dostanú kompenzácie, o ktorých treba ešte jednať. Komisár Verheugen dal jasne najavo nespočetne veľakrát, že prvý rok sa platičmi nestanú. To je bez diskusie“. Splnenie Richterovho scenára by bolo politickým úderom vládam v uchádzačských krajinách, ktoré svojim obyvateľom neustále tvrdia, že tŕnistá cesta za bruselskými hviezdičkami im prinesie výhody vo forme dotácií a pôžičiek.Keďže Európska komisia odmietla tvrdenie, že noví členovia sa v konečnom dôsledku stanú hneď prispievateľmi, Richterove výpočty sa v tomto svetle javia čisto teoretické. Komisia však nevylučuje vo všeobecnosti správnosť jeho údajov, ktoré môžu byť užitočné pri odhaľovaní niektorých vážnych nedostatkov uchádzačov. Filori tiež pripúšťa, že kvôli načasovaniu pravidelných fondov únie si noví prijímatialia budú musieť na ne nejaký čas počkať. To by mohlo nastať ale iba prvý rok po prijatí a i tak by to malo byť vykompenzované zo spoločného rozpočtu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...