Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       27. marec 2002 Prvou skúškou európskych jednotiek sa má stať Macedónsko Daniel Raus Európska únia je v procese vytvárania spoločných jednotiek rýchleho nasadenia. Zatiaľ je všetko iba v rovine rozhodnutí. Na jeseň však majú prísť činy v podobe mierovej misie v problémovom Macedónsku. Prípravy misie však v nijakom prípade nemožno považovať za bezproblémové. O spoločných jednotkách Európskej únie sa už dlhšie diskutuje. Je to citlivá otázka najmä preto, že garantom európskej stability je Atlantická aliancia. Kľúčové krajiny európskej obrany sú súčasne členmi NATO a nikto nechce, aby medzi oboma organizáciami vzniklo napätie. Spojené štáty by však chceli, aby Európa zobrala na seba väčšiu zodpovednosť – kľúčové rozhodnutia v Bosne aj v Kosove boli na Washingtone (mimochodom, až po tom, čo zlyhali iniciatívy Európy a OSN). Zdá sa preto, že vytvorenie spoločných jednotiek bude dobrou správou, ak bude zaručená ich spolupráca s Alianciou. Základom by malo byť spoločné plánovanie. Prvou vážnou skúškou európskych síl by malo byť Macedónsko. Na jednej strane je to dôležitá balkánska krajina, kde problémy nie sú až také vyhrotené ako v Kosove či Bosne. Na druhej strane ani tam nie je úloha jednoduchá, ešte nedávno bolo Macedónsko na pokraji občianskej vojny. Situáciu hodnotí Daniel Keohane z londýnskeho Centra pre európske reformy: AUDIO: „Bude to prvý vojenský test obrannej politiky Európskej únie. Tá by samozrejme chcela v budúcnosti prevziať zodpovednosť aj za misiu v Bosne. Rozmiestnenie jednotiek rýchleho nasadenia v Macedónsku bude prvou veľkou skúškou novej európskej obrany, a bolo by trápne, ak by sa niečo nepodarilo“. Európske jednotky rýchleho nasadenia by mali prevziať zodpovednosť za stabilitu Macedónska 27.septembra. Týmto dňom sa z plánov na papieri stane tvrdá realita. Úspech misie ale v tomto momente ani zďaleka nemožno zaručiť. Dôvodom je tradičná rivalita Grécka a Turecka. O čo ide: Turecko je členom NATO ale márne sa snaží dostať do Európskej únie. Vyhlásilo teda, že v Aliancii (kde má právo veta) bude blokovať prístup európskych jednotiek ku spoločnému plánovaniu. Washingtonu a Bruselu sa neskôr podarilo problém zažehnať s tým, že Ankara ustúpi, za čo bude mať určitý vplyv na rozhodovanie o misii v Macedónsku. Problémom sa vzápätí stalo Grécko, ktoré nesúhlasí so žiadnym vplyvom Turecka. Za Európsku úniu sa najviac angažuje jeden z jej predstaviteľov Javier Solana (kedysi generálny tajomník NATO). Ten vyvíja značné úsilie nielen v komunikácii Bruselu a Washingtonu, ale tiež v riešení problémov medzi Gréckom a Tureckom. Práve on je optimistický a verí, že macedónska misia sa nakoniec podarí. Jeho hovorkyňa Christina Gallachová povedala: AUDIO: „Určité pokusy boli v diplomatickej a neskôr aj politickej rovine. Pán Solana mal minulý pondelok pracovný obed s tureckým ministrom zahraničných vecí a čoskoro sa stretne s ďalšími predstaviteľmi“. Poradca z tureckej delegácie v NATO Mehmet Poroj pritom tvrdí, že rozpory nemajú zásadný charakter: AUDIO: „Môžem povedať, že v tomto štádiu nemáme námietky. Najdôležitejšie je, aby operácia v Macedónsku bola čo najefektívnejšia, aj keď to bude operácia Európskej únie“. Dôležité budú však konkrétne postoje, keď príde na lámanie chleba. Európske sily budú totiž úspešné, až keď sa slová zmenia na činy. To vie dobre aj Turecko. Brusel sa teda pokúsi Ankaru presvedčiť o tom, že úspech macedónskej misie je v konečnom dôsledku aj v jej záujme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...